Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. marec 2002 Podľa I. Mikloša zákon o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu prinesie rovnosť šancí Boris Koreň Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš a zástupcovia Slovenského združenia pre politické vedy dnes prezentovali návrh zákona, ktorý má verejnosti umožniť aktívne sa podieľať na tvorbe zákonov. Poznámku pripravil Boris Koreň. Podľa Ivana Mikloša dnes na Slovensku, rovnako ako vo všetkých ostatných krajinách, možno pozorovať prvky korporativizmu, keď sa rôzne skupiny snažia prostredníctvom zákonov presadiť si privilégiá. Potom dochádza aj k tomu, že právomoci orgánov volených občanmi sa prenášajú na skupiny, ktoré môžu zastupovať len malú časť verejnosti, sú však dostatočne organizované a vedia nahlas artikulovať svoje záujmy. Podľa Mikloša si takéto skupiny vedia presadiť svoj záujem aj na úkor väčšiny občanov. Vicepremiér medzi ne ráta napríklad profesné združenia a profesné komory, ale čiastočne aj triparitu, teda skupiny reprezentujúce odbory a zamestnávateľov. Návrh zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu si preto kladie za svoj prvoradý cieľ zrovnoprávniť v tomto smere všetkých občanov. Tým, že si svoje pripomienky k návrhom zákonov na úrovni vlády, parlamentu a nariadení obcí a vyšších územných celkov, môžu uplatniť všetky fyzické a právnické osoby (teda občania, mimovládne organizácie, firmy a podobne), sa vlastne zákon snaží po prvýkrát definovať podmienky pre uplatňovanie legálneho lobizmu v slovenských pomeroch. Jeho účinnosť by mala byť znásobená zavedením inštitútu takzvanej hromadnej pripomienky, ktorú môže vzniesť 300 občanov. Ak ju predkladateľ odmietne, potom nastáva takzvané rozporové konanie, medzi ním a zástupcami verejnosti. Ak teda bude zákon prijatý, akákoľvek záujmová skupina - nielen zákonom určená, ako je tomu dnes - si môže zorganizovať 300 podpisov od občanov a jej pripomienkami sa musí predkladateľ návrhu zákona vážne zaoberať. Občan, ako jednotlivec, ktorý si tiež bude chcieť uplatniť pripomienku k zákonu, je z tohto pohľadu v nevýhode. Predkladateľ ju totiž môže po uvedení dôvodu odmietnuť, pričom občan sa už nemá kam odvolať a nikto s ním nemusí rokovať. Podľa slov jedného z autorov návrhu zákona Erika Láštica zo Slovenského združenia pre politické vedy, sa však predkladateľ na úrovni vlády a ústredných orgánov štátnej správy bude musieť vážne zaoberať každou jednou pripomienkou a písomne zdôvodniť jej odmietnutie, pretože: AUDIO: "Vychádzame z toho, že vládna administratíva má kapacity na to, aby takéto zdôvodňovania mohla vykonávať." Pokiaľ ide o úroveň obcí a vyšších územných celkov, tam takéto kapacity nie sú, a preto sa pripomienky stanú najmä písomnou prílohou k návrhu nariadenia, aby ich poznali a mohli si ich osvojiť poslanci pri schvaľovaní. Jednou z vážnych slabín návrhu zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu je absencia akýchkoľvek sankčných a odvolacích mechanizmov. Erik Láštic to odôvodňuje: AUDIO: "Určite to z jedného pohľadu môže byť slabinou toho zákona. Myslím si, že v prípade, že by sme zakomponovali akékoľvek sankcie do tohto zákona, tak to narazí na absolútnu nepriechodnosť. To, na čo sa spoliehame a čo teda vyplýva z ústavy je, že štátne orgány musia konať na základe zákonov a v ich medziach. Čiže nemôžu porušovať tie povinnosti, ktoré im zo zákonov vyplývajú" Uplatňovanie zákona teda bude závisieť od korektného vzťahu verejných úradníkov a poslancov Národnej rady SR, či obecných a regionálnych zastupiteľstiev k vyjadrenému názoru občanov. S tým súhlasí aj Erik Láštic: AUDIO: "Naozaj to závisí od konkrétneho ministerstva, od konkrétneho štátneho úradníka. Už teraz existujú aj skúsenosti pozitívne, aj negatívne." Podľa jeho slov je slovenský návrh zákona svetovým unikátom, pretože nikde sa neriešia možnosti občanov ovplyvňovať legislatívny proces v tak širokej miere. V USA a v Kanade podobné vzťahy riešia zákony o lobingu. Regulujú najmä stretávanie sa lobistických skupín s politikmi. Slovenský návrh však široko otvára priestor na ovplyvňovanie tvorby zákonov a nereguluje špeciálne skupiny lobistov. Každý teda má mať rovnakú možnosť ovplyvniť právnu normu. Nedopadne však aj tento návrh, ak bude prijatý, podobne ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám? Predkladatelia ho totiž spájali s veľkými očakávaniami, občania však prejavili len minimálny záujem o informácie. Na poznámku Slobodnej Európy zareagovala členka Centrálnej koordinačnej jednotky boja proti korupcii Monika Smolová: AUDIO: "My vytvárame pre občanov možnosť podieľať sa. Či naozaj sa budú podieľať, to už my nie sme schopní zabezpečiť. Myslím si, že ten zákon predpokladá účasť aktívneho občana." Návrh zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu je v každom prípade vítaným pokusom vtiahnuť občanov do najdôležitejšieho regulačného procesu v demokratickej spoločnosti, do tvorby zákonov. Nakoľko je tento zámer úprimný a reálny, môže ukázať až aplikačná prax.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...