Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. marec 2002 Napätie v koalícii v súvislosti s privatizáciou SPP sa prenieslo do parlamentu Jana Pankovčínová Neštandardné ukončenie dnešného rokovania parlamentu ešte skôr, ako sa začalo (keď poslanci neodhlasovali program schôdze), len dokumentuje pretrvávanie napätia vo vládnej koalícii. Viac už má pripravené Jana Pankovčínová. Dnešnému zmätku a rozpakom poslancov v rokovanej sále, ktoré zapríčinili výsledky hlasovania, potvrdzujúce neschválenie programu schôdze, predchádzali významné politické signály. Spomeňme aspoň niektoré. Napriek nedávnemu rokovaniu koaličnej rady, aj o programe marcovej schôdze NR SR, viacerí koaliční poslanci do poslednej chvíle vysielali signály o nestotožnení sa s jej výsledkami. Napriek tlaku ľavicovej SDĽ neschvaľovať poslanecké návrhy zákonov, v programe ich bolo možné narátať 74, čo je pri 132 plánovaných bodoch zrejmá väčšina. Žiadny koaličný poslanec ale nenavrhol svoj bod v záujme posilnenia politickej stability stiahnuť, hoci často ide o veľmi kontroverzné normy. Práve jedna z nich - návrh kresťanských demokratov na prijatie zákona o eliminácii maďarského krajanského zákona - spôsobila protireakciu koaličnej SMK. Jej poslanci spolu s opozíciou prispeli k neschváleniu programu schôdze. Ďalším signálom o nejednotnosti koalície, v týchto dňoch ten najpálčivejší, ktorý sa ešte môže vyvíjať podľa rôznych scenárov, vysiela vládna SDĽ a týka sa privatizácie plynárenského monopolu SPP. Lídri SDĽ ani neskrývajú, že ak sa im nepodarí presadiť svoje návrhy vo vláde, presunú vec do parlamentu, kde je už nachystaná opozícia. Ani dnes vicepremiér za SDĽ Ľubomír Fogaš nevedel jasne povedať, či zajtra vo vláde ministri jeho strany privatizáciu podporia, alebo nie. Viaceré kuloáre pritom hovoria, že SDĽ bude rozhodovanie vo vláde vetovať, respektíve odďaľovať. Kým zo strany ľavičiarov ide o taktizovanie (parlament nemôže zabrániť vláde vykonávať si ústavné právomoci a vo veci rozhodnúť), z politického hľadiska ide o čitateľné postoje. To sa však už celkom nedá povedať o ostatných koaličných poslancoch, ktorých vedenia strán síce vyjadrujú podporu privatizácii SPP, ale poslanci sú v parlamente „zdržanlivejší“. Tlak opozície na súdržnosť koalície vo veci SPP bol totiž cítiť od prvých minút rokovania Národnej rady SR. Poslanec HZDS Miroslav Maxon navrhol prijať uznesenie: AUDIO: "...ktorým NR SR žiada vládu SR odročiť rozhodnutie o privatizácii SPP až do obdobia, kým NR SR nebude mať komplexnú informáciu o priebehu privatizácie SPP." Maxonov návrh plénum zamietlo - zo 126 prítomných poslancov bolo za len 51, proti 39, 32 poslancov sa zdržalo hlasovania a štyria nehlasovali. Všetci štyria „nehlasujúci poslanci“ sú z radov vládnej SOP na čele s predsedom Pavlom Hamžíkom. Väčšina poslancov SDĽ sa hlasovania logicky zdržala, prekvapujúce sú však mená iných koaličných poslancov. Hlasovania sa totiž zdržalo aj osem poslancov SMK, dvaja za KDH, dvaja za premiérovu SDK a ďalší z klubu SOP. Koalícia je tak v tejto zásadnej veci stále nejednotná. Môže to naznačovať aj istú predvolebnú agóniu parlamentu, keďže mnohí poslanci už asi vedia, že sa na kandidátkach pre septembrové voľby neobjavia. Ale ak by tomu tak aj bolo, parlamentná agónia by prišla priskoro - NR SR sa totiž musí do leta vysporiadať s desiatkami integračných noriem. Dnes ale prekvapujúco aj poslanci koalície hlasovali za návrh opozičného poslanca národniarov Jána Siteka, aby z programu schôdze vypadlo šesť zákonov z dielne ministerstva obrany. Ide pritom o nevyhnutné normy pre vstup Slovenska do NATO. Hlasovanie koaličných poslancov je preto doslova šokujúce. Podobnú nejednostnosť koalície vo vzťahu k privatizácii SPP bolo cítiť aj pri hlasovaní o ďalšom návrhu, dodajme, že voči vláde oveľa tvrdšom. Predložil ho šéf neparlamentného SMERu, poslanec Róbert Fico, keď žiadal, aby parlament vyslovil: AUDIO: "Nesúhlas s doteraz vyjednanými podmienkami privatizácie 49 percent akcií SPP, najmä s ponúknutou cenou a obsahom transakčných dokumentov, a v ktorom by NR SR žiadala vládu SR, aby za uvedených podmienok s privatizáciou nesúhlasila, tender zrušila a vypísala nový tender, výsledky ktorého budú rešpektovať záujmy SR." Hoci aj tento návrh poslanca Fica plénum odmietlo podobným pomerom ako pri návrhu poslanca Maxona, opozícia svoje postupy určite zopakuje v najbližších dňoch. Doslova jej stačí "v závetrí" čakať, ktorý z koaličných poslancov napokon „zaberie“. Pre premiéra nie príliš potešiteľná vyhliadka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...