Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. marec 2002 Bugár zostáva vo funkcii podpredsedu parlamentu, štát uzavrel zmluvu s 11-timi registrovanými cirkvami Jana Pankovčínová Začnime od konca. Opozičná Pravá SNS neuspela s návrhom na odvolanie podpredsedu parlamentu a šéfa vládnej strany SMK Bélu Bugára. Vyplynulo to z výsledkov tajného hlasovania poslancov, ktoré boli zverejnené večer krátko po šiestej hodine. Zo 106 vydaných hlasovacích lístkov bolo 105 platných. Za odchod Bugára z podpredsedníckej funkcie však hlasovalo iba 40 poslancov - národniarom sa tak nepodarilo dosiahnuť potrebný súhlas 76-tich zákonodarcov. Proti Bugárovmu odvolaniu sa vyslovilo 57 poslancov a hlasovania sa zdržalo osem. Podľa predpokladov tak takmer trojhodinový popoludňajší „odvolávací“ proces poslúžil viac na prezentáciu častokrát nacionalistickej rétoriky opozície. A to tak z radov národniarov SNS a Pravej SNS, ako aj ich opozičných kolegov z HZDS ako je Roman Hofbauer, Ján Cuper, Katarína Tóthová či Augustín Marián Húska. Na tento fakt vo svojej obhajovacej reči poukázal aj samotný podpredseda parlamentu Béla Bugár: AUDIO: „Ja to musím označiť, prepáčte mi to, za obyčajnú predvolebnú rétoriku. Ak chcete, možno súťaž medzi SNS, ktorá iniciovala cez svojich poslancov disciplinárne konanie voči mne, a medzi poslancami Pravej SNS, ktorí na to museli nejako reagovať.“ Návrh na Bugárovo odvolanie predložili štyria z ôsmich poslancov Pravej SNS. Podľa nich tým, že si Bugár vyzdvihol preukaz zahraničného Maďara, dopustil sa porušenia ústavy, poslaneckého sľubu a konal proti záujmom Slovenska. Navyše mal porušiť februárové odmietavé stanovisko slovenského parlamentu k maďarskému zákonu. Hovorí poslankyňa Pravej SNS Melánia Kolláriková. AUDIO: "Vo vedení najvyššieho zákonodarného zboru SR by nemal pracovať človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie a uznesenie NR SR, ktorý porušil poslanecký sľub, porušil Ústavu SR." Béla Bugár všetky obvinenia odmietol a dodal: AUDIO: „Ak sú pravdivé tie obvinenia, akože porušujem zákony, sľub poslanca alebo Ústavu SR, ja si myslím, vážení iniciátori môjho odvolania, že psou povinnosťou vašou je podať trestné oznámenie.“ Pripomeňme, že podnet poslancov SNS na disciplinárne konanie voči Bugárovi za údajné porušenie poslaneckého sľubu už pred niekoľkými týždňami zamietol mandátový a imunitný výbor ako neodvôdnený. Čo sa týka dopoludňajšieho programu parlamentu, podčiarknime bezproblémovú zhodu koalície a opozície pri schvaľovaní dôležitej zmluvy medzi štátom a jedenástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Tento fakt privítali aj predstavitelia Ekumenickej rady cirkví, ktorí rokovanie o tomto bode pozorovali ako hostia z parlamentného balkóna. Zmluva, okolo ktorej boli aj isté napätia, keďže vláda ešte vo februári návrh zmluvy z parlamentu neočakávane stiahla, stanovuje cirkvám možnosť samostatne uzatvárať zmluvy so štátnymi orgánmi a pôsobiť slobodne vo viacerých oblastiach od sociálno-charitatívnej, kultúrnovzdelávacej až po pastoračnú. Štát pritom cirkvám nebude zasahovať do činnosti tak, ako v prípade rímskokatolíckej cirkvi, s ktorou uzavrel zmluvu už vlani. Štát zaručil cirkvám tiež ochranu ich majetku a slobodu pôsobenia, nedotknuteľnosť spovedného tajomstva, či rovnosť uzavretia manželstiev s manželstvami štátnymi. Ocenil to aj poslanec KDH František Mikloško, ktorý na margo zmluvy povedal: AUDIO: „... je zavŕšením jednej etapy tejto cesty, na ktorú sme sa vybrali v tom 1989-om. Ak hovorím o ceste, tak mám na mysli, že prakticky všetky politické zoskupenia, ktoré od r. 1989 boli pri moci, sa snažili tento vzťah stabilizovať.“ Búrlivejší priebeh malo rokovanie o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade, ktorú tak v skrátenom konaní, ako aj do druhého čítania podporila len koalícia. Návrhy ostro odsúdil predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, podľa ktorého má platiť zákon, ktorý parlamentu vrátil prezident ešte koncom minulého roka aj napriek tomu, že ho poslanci v záverečnom hlasovaní vo februári neschválili. Ústavnoprávny výbor však tento argument Harabina neprijal. Vzhľadom na krátkosť času dodajme že, k tejto z ústavnoprávneho hľadiska nesmierne dôležitej norme, sa vrátime v niektorom z ďalších vysielaní Slobodnej Európy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...