Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. marec 2002 Národná rada prijala novelu zákona o štátnej službe a zákon o elektronickom podpise Boris Koreň Aj úvod tretieho rokovacieho dňa 57. schôdze Národnej rady SR bol viac ako rozpačitý. Poslanci sa totiž pri hlasovaní o poslaneckom návrhu zákona o elektronickom podpise znova neprezentovali v dostatočnom počte. Predsedajúci schôdze Pavol Hrušovský preto zvolal poradu predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície. Informuje Boris Koreň. Kvôli nedisciplinovanosti počas celej prebiehajúcej schôdze parlamentu ešte včera večer predseda Jozef Migaš vyzval poslancov, že ak nechcú spolupracovať, aby si radšej odhlasovali koniec tohto volebného obdobia. V piatok ráno sa v tejto súvislosti rozprúdila diskusia o kultúre práce v snemovni. Katarína Tóthová z HZDS v nej vyhlásila, že opozícia nebude nahrádzať prácu parlamentu, poslanec DS Alexander Slafkovský zasa žiadal pripraviť zákon, ktorý by mal zabezpečiť funkčnosť parlamentu do konca volebného obdobia. Parlamentná schôdza pokračovala rokovaním o novele zákona o štátnej službe. Tá rieši nerovnoprávnosť v postavení niektorých kategórií štátnych zamestnancov v oblasti miezd, odchodného a príplatkov k dôchodku. Platný zákon o štátnej službe, ktorý má začať platiť už 1. apríla, totiž neumožnil všetkým štátnym zamestnancom využívať rovnaké výhody, aké majú ich kolegovia - policajti, vojaci, colníci - priznané na základe špeciálnych zákonov. Ide najmä o takzvaný 13. a 14. plat, na čo majú nárok po splnení stanovených podmienok. V rozprave aktívne vystupoval poslanec KDH Július Brocka, podľa ktorého by bolo potrebné odložiť účinnosť všetkých zákonov, týkajúcich sa pracovného práva, teda okrem zákona o štátnej službe aj zákonníka práce a zákona o verejnej službe. Podľa neho môžu byť zákon o štátnej službe a jeho novela veľkým balvanom, ktorý spôsobí problémy. Brockovi odporoval poslanec za SOP Marián Mesiarik - ten si myslí, že tieto zákony by mali byť účinné a podľa potreby je ich možné novelizovať. Nezávislý poslanec Peter Tatár tlmočil názor, že zákon o štátnej službe a jeho novela sú postavené na chybnom predpoklade, že práve takýmto spôsobom sa dá skvalitniť štátna služba. Poslanci novelu zákona o štátnej službe schválili. Národná rada SR potom prijala aj zákon o elektronickom podpise, ktorý je podmienkou pre vypracovanie ďalšieho dôležitého zákona o elektronickom obchode. Obe normy by mali vytvoriť predpoklady pre rýchlejší rozvoj elektronického obchodovania na Slovensku, najmä so zahraničím, ale aj pre uľahčenie komunikácie občana so štátnou správou a úradmi. Zákon totiž zrovnoprávňuje elektronický podpis s vlastnoručným a umožňuje jedinečnú identifkáciu jeho vlastníka. Návrh zákona o elektronickom podpise predložil do Národnej rady poslanec František Šebej a poslanci dali prednosť jeho verzii pred podobným vládnym návrhom. Hoci je prijatie dôležitým prepokladom rozvoja elektronického obchodu, podľa predsedu Koordinačnej skupiny pri Slovenskej informatickej spoločnosti, ktorá návrh pripravila, Daniela Olejára, samo osebe nezabezpečí širšie využívanie elektronického podpisu. Ako pre Slobodnú Európu v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Elektronický podpis bude zaujímavý vtedy, keď bude umožňovať používať služby, ktoré by bez toho nebolo možné používať. A to nie je záležitosť elektronického podpisu, ale to je záležitosť aplikácií." Skôr, a vo väčšej miere ako občania, budú preto výhody vyplývajúce z uzákonenia elektronického podpisu využívať firmy pri obchodnom styku. Z pohľadu verejnosti o podpis nemusí byť spočiatku veľký záujem. Daniel Olejár však vidí niekoľko možností aj pre jeho využívanie občanmi: AUDIO: "Ja si myslím, že v prvom rade to bude v oblastiach, kde nebude potrebné prenášať nejaké materiálne tovary, alebo niečo, čo by ešte potrebovalo nejakú dodávateľskú službu. Čiže tam, kde sa bude obchodovať s čistými informáciami. Napríklad, keď bude človek požadovať nejakú informáciu, ktorá nebude prístupná komukoľvek, tak sa bude musieť nejakým spôsobom autentifikovať, aby ukázal, že má oprávnenie sa k tej informácii dostať. Viem si predstaviť široké uplatnenie predovšetkým v styku občana s úradmi." Národná rada v závere svojho dnešného len dvaapolhodinového rokovania ešte posunula do druhého čítania tri novely zákona o verejnej službe, o ktorých bude hlasovať v utorok. Navrhujú zrovnoprávnenie profesionálnych hasičov v štátnej a komunálnej sfére, zavádzajú pre zamestnancov v režime verejnej služby počas kalendárneho roka nárok na dva ďalšie platy, a navrhujú zvýšenie miezd zamestnancom niektorých oblastí kultúrnej sféry.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...