Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. marec 2002 Nádej na priechodnosť návrhu KDH na zrušenie Mečiarových amnestií je nulová Milan Žitný Návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, ktorý predložilo Kresťanskodemokratické hnutie po tretíkrát do Národnej rady SR, má sotva šancu na úspech. Predkladateľ návrhu, predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko, sa domnieva, že po teroristických útokoch na USA je iná situácia, aká bola v čase predkladania prvých návrhov, a preto sa rozhodol svoju iniciatívu zopakovať. Palko logicky kladie trestný čin zavlečenia slovenského občana - Michala Kováča mladšieho - do cudziny príslušníkmi Slovenskej informačnej služby do rovnakej kategórie teroristických skutkov, akým bol aj útok islamských extrémistov 11.septembra 2001 v USA. Ale tento argument bude sotva pôsobiť na Stranu demokratickej ľavice, ktorej poslanci nepodporili doterajšie Palkove pokusy. A nepochybne nepodporia ani ten ostatný. Vladimír Palko vychádza z mylného predpokladu, že ak sa po 11.septembri 2001 svet zmenil v dôsledku teroristických útokov na USA, že zároveň sa zmenila aj SDĽ a jej optika nazerania na tento svet, ale najmä jej pohľad na domácu politiku. A už sotva môže očakávať, že jeho slová zapôsobia na poslancov HZDS a tí odhlasujú ústavný zákon, čím vydajú všetkých obvinených v kauze zavlečenia súdom. Každý poslanec HZDS, ktorý by takto zahlasoval, sa vo chvíli stlačenia tlačidla "za" môže rozlúčiť s vidinou na poslanecký mandát v budúcom volebnom období. Stanovy HZDS dávajú jeho predsedovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorý ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestie v tom čase ešte len neznámym páchateľom zavlečenia, veľké právomoci pri zostavovaní volebnej kandidátky. Tí poslanci za HZDS, ktorí by hlasovali za ústavný zákon o zrušení amnestií, by sa už v parlamente neocitli, na ich miesta by prišli iné, nové kádre a HZDS získa bez ohľadu na ich spôsob hlasovania aj tak vo voľbách svojich stabilných 26 až 28 percent. Poslancov HZDS nemôže zaujímať to, čo trápi poslanca Palka - právo a spravodlivosť - pretože ich trápi ich vlastná budúcnosť a tá závisí od ich straníckeho šéfa. Takže Palkova úvaha, že jeho návrh vlastne pomáha politikom HZDS presvedčiť okolie o zásadnej zmene ich politiky, je absurdná. Predstavitelia HZDS majú len veľmi obmedzené možnosti - ak vôbec nejaké - ovplyvniť stranícku politiku v takejto závažnej otázke. Úspech HZDS v voľbách stojí a padá s jeho predsedom, nie však s nimi. Kritika KDH na adresu SDĽ, ktorá nie je ochotná podporiť návrh na zrušenie amnestií, je síce na mieste, lenže SDĽ nemôže ísť sama proti sebe. Motív odmietavého postoja SDĽ k zrušeniu Mečiarových amnestií môže mať korene v jej komunistickej minulosti. SDĽ je právnym nástupcom KSS a ak by pripustila otvorenie už raz uzatvoreného právneho aktu, pomohla by vytvoriť závažný precedens a ukázala by, kadiaľ vedie cesta k otvoreniu aj iných prípadov, ktoré majú korene v časoch, keď tu vládla komunistická strana. Tretí pokus Vladimíra Palka prijať ústavný zákon ešte v tomto volebnom období, keď má vládna koalícia - či už prakticky, alebo len teoreticky - ešte stále ústavnú väčšinu, je pochopiteľný. Po voľbách už sotva vznikne priestor na vytvorenie ústavnej väčšiny v parlamente a Mečiarove amnestie tak zostanú v slovenskom právnom poriadku. Palkova vytrvalosť má ešte jedno nezanedbateľné pozitívum a tým je neustále pripomínanie verejnosti dnes už známych páchateľov zavlečenia slovenského občana do cudziny a Mečiarov podiel na ich beztrestnosti. A to aj napriek tomu, že na rozhodovanie voličov, ktorých väčšina má veľmi krátku pamäť, to zrejme nebude mať žiadny vplyv. Zbigniew Brzezinski povedal v roku 1996 v rozhovore pre slovenský časopis Parlamentný kuriér: "Myslím si, že Slovensko nie je mentálne pripravené na niektoré demokratické normy západnej Európy, pretože nie je zrelé na konštruktívnu sebakritiku a Európa je reflexívna. Nič nenasvedčuje tomu, že pomery na Slovensku sa v krátkom čase zmenia." Brzezinského poznámka, vyslovená dva roky pred slovenskými parlamentnými voľbami, je stále aktuálna. Žiada sa dodať, že od roku 1996 sa v tomto smere na Slovensku nič zásadné nezmenilo a nezlomilo - páchatelia teroristického činu sú nevinní, 11.september 2001 nezanechal na Slovensku výraznejšie stopy a Mečiar opäť vyhrá parlamentné voľby.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...