Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. marec 2002 Podľa Čarnogurského vláda nemá inštrumenty na urýchlenie konania v kauzách SIS Attila Lovász Premiér Mikuláš Dzurinda pred troma týždňami sľúbil, že vláda sa bude prioritne zaoberať trestnými kauzami, ktoré súvisia s bývalou Lexovou SIS. Šéf kabinetu vtedy vyjadril nespokojnosť s prieťahmi v konaní. Verejnosť dodnes čaká aspoň na odpoveď, či Slovenská informačná služba v predchádzajúcom volebnom období participovala na trestných činoch alebo nie. Úlohu vypracovať informáciu a opatrenia na urýchlenie konania dostal minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Ten dnes vláde predložil informačný materiál, ktorý sa zaoberá jedenástimi trestnými konaniami. Obžaloby prejednáva v štyroch prípadoch bratislavský krajský súd a v siedmich okresný súd v Bratislave 3. Hovorí Ján Čarnogurský: AUDIO: "Z jedenástich prípadov štyri sme vyhodnotili ako prípady, kde dochádza k prieťahom v konaní." Minister potom niekoľkokrát upozornil, že všetky štyri prípady zhodou okolností má pridelené tá istá sudkyňa, ktorá je práceneschopná a na ktorú bolo iniciované už disciplinárne konanie. Disciplinárna komisia na Najvyššom súde SR však zatiaľ nezaujala stanovisko. Minister Čarnogurský tiež upozornil, že on ani vláda nemá žiadne inštrumenty na urýchlenie súdneho konania, tieto môžu byť len nepriame. Za také označil napríklad opatrenia k funkčnosti súdov, materiálne zabezpečenie súdov ale aj dnes schválený návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch. Našu rozhlasovú stanicu však zaujímalo, prečo sú prieťahy práve v konaniach, ktoré sú mimoriadne sledované najmä kvôli podozreniu, že na páchaní trestných činov sa mohla podieľať tajná služba. AUDIO: "Sú dva hlavné dôvody, ktoré spôsobujú tak pomalý priebeh. Jeden je takzvaná Mečiarova amnestia, druhý je nedostatok občianskej odvahy sudcov, tak to hodnotím." Minister dodal, že v tom vidí aj istý vyčkávací postoj niektorých sudcov v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami. Kontroverzne s týmto potom zneli slová, pri ktorých Čarnogurský upozornil, že jeho úlohou je strážiť nezávislosť súdov, vrátane dodržiavania lehôt a podmienok, po ktorých sa môže spis sudcovi odňať. Namietali sme, že na vyriešenie spomínaných prípadov je zjavná spoločenská objednávka: AUDIO: "Trestný zákon a trestný poriadok termín spoločenská objednávka nepozná." To je pravda, pozná ho však politika, a politickým reprezentantom rezortu je práve minister. Žiadať od vlády, aby porušením ustanovení trestného kódexu urýchlila procesy a prípadne do nich zasahovala len kvôli spoločenskej objednávke, by bolo žiadať o nezákonné a neústavné konanie. Politická elita, a vláda obvzlášt, však má svoje nepriame inštrumenty, ktorými môže splniť spoločenské objednávky aj v takom základnom zákone, akým trestný kódex jednoznačne je. Tieto prípady totiž nie sú charakteristické prieťahmi v uplynulých troch mesiacoch, ale v uplynulých troch rokoch. Občania majú právo dozvedieť sa od nezávislého súdu, či sa trestné činy v spolupráci s tajnou službou ako štátnym orgánom vlastne stali a či za to niekto ponesie aj zodpovednosť. Pripomeňme, že o rekodifikácii trestného kódexu sa hovorí minimálne sedem rokov, zatiaľ bez efektu. Hotová je len tzv. veľká novela Trestného zákona, tá však do volieb bude schválená zrejme len vládou a nie parlamentom. Pritom aj zákonodarca by si mal uvedomiť - a to súčasne s vládou - že akékoľvek normy, týkajúce sa trestných vecí, na roky ovplyvňujú citlivosť občanov na istý druh trestnej činnosti. V demokratických krajinách je citlivosť na účasť štátneho orgánu pri trestnom čine obrovská. Možno povedať, že táto citlivosť bola vysoká aj na Slovensku. Po troch rokoch "pomečiarovkej" vlády však klesá a prípadné "zahranie káuz do stratena" by bolo signálom, že na Slovensku sú si "občania rovní, a niektorí ešte rovnejší". Jednoznančný odkaz takýchto konaní je potom v pocite občanov, že páchať trestné činy sa vypláca. To je možné však len istý čas. Sociológom a politológom sa ešte nepodarilo definovať kritickú hranicu, po ktorej je spoločnosť schopná prijať aj nerozumné a plošné riešenia typu "silného vodcu", u ktorého sa napokon končí vláda zákona. Rýchle a včasné rozhodovanie v kauzách, podobným jedenástim riešeným, môže takýmto stavom predísť. A to už je otázka výsostne politická, nech je už pol roka pred voľbami, alebo pol roka po nich.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...