Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. marec 2002 Zákon o konflikte záujmov nebude účinný bez vykonávacích predpisov Oľga Štefucová Nový ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý je v parlamente pripravený do druhého čítania, vyvoláva rozporné stanoviská najmä medzi poslancami. A to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Aj keby ho napokon schválili, jeho použitie v praxi je ohrozené kvôli chýbajúcim vykonávacím predpisom. Viac už Oľga Štefucová. Legislatívna rada vlády navrhla vypustiť z návrhu zákona o konflikte záujmov povinnosť manželky a osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s ústavným činiteľom priznávať svoje majetkové pomery. Zdá sa, že práve toto sa stalo neuralgickým bodom, cez ktorý sa väčšina poslancov slovenského parlamentu nevie preniesť. Pre niektorých sú tiež neprijateľné paragrafy o práve občanov nahliadnuť do majetkových priznaní politikov. Legislatívna rada, rovnako ako jednotliví poslanci, navrhujú vylúčiť akúkoľvek verejnú kontrolu nad tým, ako získavajú finančné prostriedky a z akých prameňov, teda či nedochádza k rozporu ich záujmov. Mimovládne organizácie združené v nezávislom zoskupení "Aliancia - Stop konfliktu záujmov" vnímajú snahy poslancov a politikov vyňať spomínané ustanovenia z návrhu zákona ako bytostný záujem každého z nich zachovať si možnosť nekontrolovaného zisku a aktivít aj mimo svojej ústavnej činnosti. Zopakujme, že táto situácia platí vo chvíli, keď je zákon už v druhom čítaní. Aliancia má tiež obavu, že poslanci sa budú usilovať o oddialenie jeho schválenia, aby sa ich do volieb nedotkol. Hovorí Pavel Nechala z Transparency International Slovensko: AUDIO: "Myslím si, že naozaj hľadanie tej ústavnej podpory, tých 90 hlasov bude veľmi zložité a pokiaľ sa nevytvorí dostatočný tlak verejnosti na prijatie tohto zákona, tak poslanci majú tendenciu sa vyhýbať zodpovednosti a vymyslieť spôsob, ako neprijať tento zákon." Ako je to teda s priechodnosťou zákona o konflikte záujmov medzi poslancami: ide skutočne o snahu posunúť zákon až na rokovanie budúceho parlamentu, alebo zminimalizovať jeho ustanovenia v zmysle zakrytia vlastných záujmových konfliktov? Slobodná Európa sa pýtala Vladimíra Palka z KDH: AUDIO: "Ja si myslím, že to je inak. Keď som si prezrel zbežne tento zákon, tak je tam samozrejme veľa dobrých vecí. Ale sú tam aj také vecí, ktoré, ak by mali zostať, tak potom nemôžem tento zákon podporiť." Vladimír Palko k - pre neho neprijateľným - ustanoveniam v návrhu zákona o konflikte záujmov radí vylúčenie možnosti pre starostov obcí byť zároveň poslancami vyšších územných celkov a ďalej napríklad "degradáciu" funkcie štátneho tajomníka, ktorý sa v prípade nástupu do tejto funkcie musí vzdať poslaneckého mandátu. V súvislosti s povinnosťou zverejňovať majetkové priznania Palko povedal: AUDIO: "S tým nie je najmenší problém, samozrejme, že to podporíme. Ale práve to by bola škoda, ak by nemali také dobré myšlienky prejsť preto, lebo v zákone sú iné, menej logické ustanovenia." O tom, že zákon o konflikte záujmov nájde podporu v parlamente a získa ústavnú väčšinu nepochybuje poslanec SDĽ Ľubomír Andrassy: AUDIO: "Ja tento zákon z hľadiska vnesenia oveľa väčšej etiky, morálky aj zodpovednosti verejných činiteľov pred svojimi voličmi považujem za absolútne nevyhnutný a potrebný schváliť, aby sa čo možno najlepšie bojovalo proti akýmkoľvek podozreniam z klientelizmu, korupcie, nekalých praktík nielen vo vrcholovej, ale aj v regionálnej politike." Na to však, ako upozorňujú mimovládne organizácie, bude potrebné nielen zákon schváliť - a to ešte pred parlamentnými voľbami - ale spolu s ním prijať aj dva vykonávacie zákony, ktoré určia mantinely pre konanie ústavných činiteľov, aby sa do konfliktu nedostali. Bez nich, ako upozornila Emília Sičáková z Transparency International Slovensko: AUDIO: "Nastane situácia, že budeme mať ústavný zákon, ktorý upravuje iba základné princípy, ale nebude mať "zuby". Nepovie, ako to robiť. A tým pádom bude tá situácia ešte horšia, ako je dnešný stav." Spomínané vykonávacie zákony však musia byť do parlamentu predložené do 26. apríla, inak nebude splnená verejná objednávka občanov, z ktorých až 80 percent vyjadrilo v prieskumoch nespokojnosť s činnosťou ústavných činiteľov a požaduje tento stav riešiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...