Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. marec 2002 Kampeličky, nová politická strana a regulácia trhu - to všetko naraz naháňa strach Attila Lovász Niektorí vkladatelia skrachovaných nebankových subjektov založili novú politickú stranu s názvom Strana demokratických práv občanov. Iniciátori nového zoskupenia sú pravdepodobne sklamaní, že na rozdiel od Českej republiky vláda s ich odškodnením nepočíta. V tom istom čase by mal Durindov kabinet rokovať o návrhu rezortu financií o integrovanom dohľade nad finančným a kapitálovým trhom, ktorý by zlúčil regulačné orgány pod záštitou Národnej banky Slovenska. Viac už Attila Lovász. Nevedno, čo zakladatelia politickej strany, ktorej jediným motívom je získať späť peniaze od skrachovaných spoločností, môžu potenciálnym voličom sľúbiť. Ak by sa totiž ich činnosť mala vyvíjať na báze odškodnenia, bol by to ďalší politický subjekt, ktorý zbavuje občana zodpovednosti za svoje rozhodnutia a presúva ju na štát. Na taký štát, ktorý ak vykonáva veľké množstvo funkcií, je predražený, skorumpovaný a koniec koncov až na diktatúry ten najhorší možný pre občana. Zakladatelia si však pravdepodobne vzali vzor z Českej republiky, kde sa vláda rozhodla zvýšiť hornú hranicu odškodnenia klientov skrachovanej družstevnej spoločnosti Kampeličky zo 100 na 400 tisíc korún. Lenže susedné Česko malo počas činnosti nebankových subjektov pomerne dobre stanovené podmienky fungovania finančného trhu. Tiež sa totiž českí občania "popálili" s klasickými pyramídami typu For you a nelicencovanými poisťovňami. Na druhej strane však nemali "kozlíkovské" ministerstvo financií a "hrobára kapitálového trhu" v osobe štátneho tajomníka Magulu. Teda po prvých skúsenostiach začali Česi regulovať aj nebankové finančné subjekty a keď došlo ku krachu Kampeličiek, štát musel priznať svoj podiel viny. Niekoľkokrát sme upozornili v našom vysielaní, že spoluzodpovednosť štátu je zjavná aj v prípade krachujúcich slovenských subjektov. Tá však spočíva skôr v systéme. Na Slovensku totiž neexistoval do konca minulého roku žiaden štátny orgán, ktorý by dohliadal nad podielovými fondami, ktoré podľa popisu činnosti neboli podielovými fondami ale obchodnými spoločnosťami financovanými tichými spoločníkmi, prípadne spoločnosťami družstevného typu. Teda vymysleli si model, ktorý nemohol podliehať dozoru ani rezortu financií ani Národnej banky. Ich konanie teda pravdepodobne bolo podvodné, alebo obchádzajúce zákon, a tam majú konať orgány činné v trestnom konaní. Aj tie však majú zviazané ruky, veď nie sú preto, aby zločinnosti predchádzali, ale aby ju zistili a následne aplikovali zákonom stanovené tresty. Slovenská vláda nakoniec riešenie našla. Od roku 1999 budovala nový typ dozoru nad finančným trhom, ktorý bol budovaný z dvoch strán. Z jednej strany to bol bankový dohľad, ktorého pravidlá sa zmenili na prísnejšie v novom bankovom zákone a ktorý naďalej pracuje v Národnej banke. NBS je totiž regulačným orgánom pre komerčné banky - vydáva bankové licencie a vykonáva dohľad. Z druhej strany to bolo budovanie Úradu pre finančný trh, ktorý je regulátorom a dozorovým orgánom pre poisťovne, obchodníkov s cennými papiermi a pre správcovské spoločnosti. Po novele zákona o cenných papieroch ten istý úrad mal prevziať aj veľmi prísnu reguláciu tzv. nebankových subjektov, vrátane ich licencovania. Aplikácie tohto zákona sa však AGW a Horizont nedožili. Model je teda hotový, pravdepodobne by mohol byť funkčný a mohol by pokračovať integrovaním bankového a kapitálového dohľadu do jednej inštitúcie, mimo rámec Národeňnej banky. Tá by mala byť monetárnou bankou a ostatné činnosti mal prevziať Úrad pre finančný trh, ako integrovaný regulátor. Toto vláda v programovom vyhlásení sľúbila a rezort financií tento cieľ postupne realizoval. V tejto situácii však prichádza prekvapujúci návrh vytvoriť integrovaný regulačný úrad v rámci NBS. Národná banka dlho oponovala rezortu financií pri príprave nového modelu a snažila sa aspoň bankový dohľad ponechať pod svojimi krídlami. Ministerku Schmögnerovú však vymenil minister Hajnovič, ktorý predtým roky pracoval práve v NBS, naposledy ako sekčný šéf. Rezort pod jeho vedením mení doterajší kurz a dohľad chce presunúť do centrálnej banky. Obchodníci s cennými papiermi sa však obávajú, že v orgánoch NBS budú sedieť finančníci a monetárni odborníci (medzi nimi aj po voľbách sa vrátiaci minister Hajnovič) a segment nebankových finančných inštitúcií, obchodníkov s cennými papiermi a poisťovníctva môže zostať bez príslušnej odbornej kontroly. Obchodníci sa obávajú aj politických nominácií - nový regulačný úrad bude samozrejme kreovaný nanovo, čo pred voľbami dáva šancu parlamentnej väčšine nanominovať svoje kádre. Hovorí predseda Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Igor Hornák. AUDIO: "Preto odporúčame, aby dohľad na kapitálovým trhom a poisťovníctvom sa zatiaľ vyvíjal oddelene." Rozumné by to bolo aj preto, lebo výmena kádrov ÚFT by sa mohla prezentovať aj ako viditeľné riešenie krachujúcich spoločností, ale aj ako vyvodenie zodpovednosti za predaj akcií VSŽ, kde zostali naďalej nezodpovedané otázky. Našiel by sa teda "obetný baránok" v úrade, ktorý sa konečne vybudoval za nemalé peniaze a ktorého činnosť by skončila presmerovaním do NBS. Bolo by to však riešenie krátkozraké, pričom preferencie strán sa takýmto riešením nezmenia. A nový politický subjekt bude tiež len na spestrenie predvolebnej kampane, bez šancí dostať sa do parlamentu. Až toľkí totiž na Slovensku nestratili svoje úspory.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...