Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. marec 2002 Krízový stav v justícii potrvá dlhšie, ako sa sa domnievala vláda, parlament, či samotní sudcovia Jana Pankovčínová Včerajšie oznámenie prezidenta republiky, že sa zrejme obráti na Ústavný súd s požiadavkou na posúdenie ústavnosti zákona o Súdnej rade, zrejme predĺži personálnu krízu v justícii. Navyše Rudolf Schuster čaká, kým sa parlamentu podarí zvoliť všetkých šiestich kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu. Viac už v príspevku Jany Pankovčínovej. Všetko nasvedčuje tomu, že krízový stav v personálnych záležitostiach justície potrvá dlhšie, ako sa ešte minulý týždeň domnievala vláda, parlament, či samotní sudcovia. Zdôraznime, že parlamentu sa ani na dvoch posledných zasadnutiach nepodarilo zvoliť všetkých šiestich kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu SR. Vo februári parlament schválil len troch kandidátov, v marci jedného. Termín voľby ďalších dvoch určil predseda parlamentu na májovú schôdzu, pričom kandidátky možno predkladať do 8. apríla. Kandidáti odborných kruhov - až na výnimku, ktorou je kandidát predsedu ústavného súdu, advokát Ján Luby - zatiaľ v parlamente nedostali potrebnú podporu. Poslanci uprednostnili troch straníckych kandidátov - poslanca Ladislava Orosza (nominovala ho SDĽ a predseda Ústavného súdu), poslanca Petra Kresáka (ktorého kandidovali poslanci SDK) a napokon si opozičný klub HZDS presadil Jána Auxta, sudcu Okresného súdu v Banskej Bystrici. Kým obaja menovaní poslanci sú napriek straníckej nominácii považovaní za odborníkov práve na ústavné právo - Kresák je napríklad prorektor Univerzity Komenského a prednáša na Právnickej fakulte dlhé roky ústavné právo, kandidát HZDS nie je verejnosti príliš známy. Hoci odbornosť Jána Auxta nik nespochybňuje, isté zvykové právo hovorí, že na najvyšší post v justícii - ústavný súd - by mali kandidovať sudcovia vyších stupňov súdov, než je ten najnižší okresnej úrovne. V zmysle ešte vlani novelizovanej ústavy malo na Ústavnom súde už od januára pôsobiť trinásť sudcov, traja ale stále chýbajú. Dôvodom je aj nejednotnosť koalície, ktorá politicky o tejto téme vôbec oficiálne nerokovala, čím akoby signalizovala nezáujem o zabezpečenie vykonateľnosti ústavy v praxi, hoci sa sama - na rozdiel od opozície - zasadila za významné ústavné zmeny, ktoré súdnu moc posilnili. Práve súčasná koalícia tak odstránila dlhoročné výhrady európskych orgánov v tejto oblasti. Neschopnosť koalície zvoliť potrebný počet šiestich kandidátov, z ktorých prezident troch vymenuje za ústavných sudcov, sa včera veľmi „svojsky“ snažil zachrániť predseda parlamentu Jozef Migaš. Jeho ústavne nepochopiteľnú žiadosť ale hlava štátu odmietla. Hovorí Jozef Migaš: AUDIO: „Prvú otázku pán prezident pomenoval tak, že som požiadal, ja by som chcel to upresniť trošku, že som konzultoval s pánom prezidentom možnosť vymenovania ústavných sudcov zo štyroch zvolených. Zákon je zákon, pán prezident požaduje, aby litera zákona bola naplnená, to znamená, aby sme zvolili šiestich kandidátov, čiže ja vypíšem ďalšie voľby na kandidátov ústavného súdu.“ Dovtedy, kým parlament nezvolí všetkých kandidátov a kým z nich prezident (ktorý nemá určené lehoty) troch ústavných sudcov nevyberie, bude teda neústavný personálny stav na Ústavnom súde pokračovať. Podobne nejasná je aj situácia vo všeobecnom súdnictve, ktoré je personálne v kríze vzhľadom na neexistenciu orgánu, ktorý by v zmysle ústavy okrem iného prezidentovi navrhoval menovanie a odvolávanie sudcov. Ide o zákon o Súdnej rade, ktorý parlament schválil minulý týždeň a ktorý, aby vstúpil do platnosti, musí počas 14-tich dní prezident podpísať, alebo v prípade výhrad vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Na našu otázku, či sa už v tomto smere rozhodol, prezident Rudolf Schuster prekvapujúco oznámil: AUDIO: “Je tam podozrenie, že sú tam veci protiústavného charakteru, takže možnože keď sa rozhodnem, že nevrátim, že ho podpíšem, ale súčasne ho dám na Ústavný súd.” Prezident neupresnil konkrétne ustanovenia, voči ktorým má výhrady s tým, že sa ešte analyzujú. V každom prípade však jeho rozhodnutie - či už zákon vráti, alebo ho predloží na posúdenie ústavným sudcom, potvrdzuje predlžovanie personálnej agónie justície. Nedávny optimizmus vládnych politikov i sudcovských organizácií, že Súdna rada môže začať už v lete fungovať, sa tak zatiaľ ukazuje ako veľmi predčasný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...