Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       8. apríl 2002 Vašečka: segregácia a izolácia produkujú chudobu Katarína Lutherová Odhodlanie vlády pokračovať vo vytváraní tolerancie majoritnej spoločnosti k národnostným menšinám a etnickým skupinám v predvečer dnešného Medzinárodného dňa Rómov potvrdil vicepremiér Pál Csáky. V prípade rómskej komunity na Slovensku, ktorá sa podľa neoficiálnych zdrojov zaraďuje medzi najpočetnejšie v Európe, nemá však táto proklamácia vždy želateľný účinok. Naznačuje to aj najnovšia správa Svetovej banky o Chudobe a sociálnej starostlivosti Rómov v SR, ktorú jej autori tento týždeň verejne prezentujú na rozličných podujatiach. Viac informácií ponúka Katarína Lutherová. Správa, na ktorej sa výskumne podieľali aj slovenskí experti, má jednoznačný zámer. Zaplniť informačnú medzeru o životných podmienkach, podľa neoficiálnych zdrojov, takmer pol milióna Rómov, ktorí na rozdiel od ostatných krajín strednej a východnej Európy žijú v osadách a na perifériách dedín a miest. Pripomeňme v tejto súvislosti oficiálne údaje z posledného sčítania ľudu, ktoré uvádza len 90 tisíc Rómov hlásiacich sa k tejto menšine, a legislatívu o ochrane súkromia, ktorá zakazuje zbieranie typov dát na etnickom základe. Tá spôsobila, že sa od 89-ho roku vôbec nezisťujú "etnické" údaje, ktoré by presnejšie a podrobnejšie charakterizovali rómsku populáciu a tak sme si akosi všetci navykli "hádzať Rómov do jedného vreca". Celkom banálne zistenie výskumníkov, ktorí sa zapojili do projektu Svetovej banky pred dvoma rokmi, zameraného na zisťovanie "nedostupných" kvalitatívnych ukazovateľov, umožnili vypracovať typológiu skupín vo vnútri rómskej komunity. Ako hovorí člen výskumného tímu, sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky: AUDIO: "Na jednej strane niekto, povedzme, v tom integrovanom rómskom mestskom prostredí je naozaj každodenne vystavovaný rôznym formám diskriminácie a tam treba zvyšovať mieru tolerancie majority, atď. V segregovanom prostredí je zvyšovanie tolerancie majority takmer nezmyselné, pretože ten človek je vylúčený z majoritnej spoločnosti naprosto". Čo vedie k patologickým javom, na aké si v spojitosti s Rómami vinou deformovaného spoločenského vedomia spomenieme najskôr - na kriminalitu, príživníctvo, nevhodné podmienky bývania, nedostatočnú hygienu, negramotnosť a podobne. Výskumníci si priamo v teréne otestovali, že medzi integrovanými a segregovanými Rómami nejestvuje žiadna kontinuita. Veľmi jasne sa oddelili obyvatelia takmer 600 rómskych osád od ostatných Rómov, žijúcich v nejakej forme koexistencie s majoritou. Ako hovorí Michal Vašečka: AUDIO: "Je to banálne zistenie, ale jasne odpovedá na to, čo by sme mali urobiť, ak chceme predísť rôznym aj sociálnym výbuchom do budúcna, prípadne nejakým etnickým konfliktom medzi majoritou a Rómami. Musíme sa snažiť otvárať tie rómske osady, ak nie už rovno integrovať a otvárať to prostredie, pretože v opačnom prípade bude pokračovať ten stav, ktorý je dnes." Toto odporúčanie korešponduje aj s úsilím splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Kláry Orgovánovej, ktorá sama vkladá najviac nádejí v súvislosti so zlepšením postavenia Rómov do komplexného rozvojového programu rómskych osád. Ako jednu z priorít projekt vypracoval jej sekretariát krátko po tom, čo pred 8-mi mesiacmi prevzala úrad splnomcnenkyne. Program počíta so zriadením terénnych sociálnych pracovníkov, rieši otázky vzdelávania, zdravotnej osvety vrátane plánovaného rodičovstva, nezamestnanosti a ďalšie. Klára Orgovánová však súčasne vyjadrila aj obavy, že schválenie a prerokovanie vo vláde nebude jednoduché. Zatiaľ má pravdu, pretože tento bod sa ešte na rokovanie vlády, podľa našich informácií, nedostal. Aj tento príklad poukazuje na to, že ľahšie sa proklamuje úsilie zlepšiť životné podmienky Rómov, než sa prijímajú rozhodnutia na finančné krytie jednotlivých rozvojových programov. Hovorí opäť sociológ Michal Vašečka: AUDIO: "Rozvojové programy v prospech rómskej komunity sa darí presadzovať veľmi veľmi pomaly. Na jednej strane by bolo naivné predpokladať, že tie výsledky budú okamžité, je to minimálne na dve generácie. Na druhej strane je pravdou, že mnohí očakávali, že predsa len dnes už budeme trošku ďalej ako sme." Ústrednou otázkou, ktorú štúdia Svetovej banky chce vyvolať, je nájsť efektívnu stratégiu na uspokojovanie potrieb z najsegregovanejších a geograficky izolovaných osád, pretože ich obyvatelia čelia najťažším výzvam na všetkých frontoch, vrátane prístupu k pracovným príležitostiam, k verejným službám. Násilná asimilácia diktovaná majoritou sa neosvedčila, sami Rómovia na to nestačia. Zdá sa, že inej cesty ako vzájomnej spolupráce niet. Len ako o tom presvedčiť tých, čo si k sebe nevedia nájsť cestu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...