Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. apríl 2002 Podľa poslanca Orosza by prijatie zákona o konflikte záujmov mali zabezpečiť politické rokovania Boris Koreň Gestorský ústavnoprávny výbor dnes podporil návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. Zároveň k nemu schválil množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré ho menia po obsahovej stránke a upravujú niektoré jeho legislatívno-technické nedostatky. Informuje Boris Koreň. Drvivá väčšina prítomných poslancov ústavnoprávneho výboru dnes okrem iného súhlasila s posunutím účinnosti zákona oproti pôvodne navrhovanému máju tohto roka až na 1. apríl roku 2003. Ak by plénum toto schválilo, súčasní poslanci a verejní činitelia by sa tak vo volebnom roku vyhli povinnosti zverejniť svoje majetkové pomery. Viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré dnes schvaľoval gesčný ústavnoprávny výbor, sa týkali ďalšieho rozšírenia okruhu povinných osôb. Poslanci napríklad uvažovali o tom, aby pod režim zákona patrili aj príslušníci policajného zboru, zboru väzenskej a justičnej stráže, colníci, hasiči a profesionálni vojaci. Návrh však neprešiel, pretože by vraj priniesol komplikované zásahy do mnohých špeciálnych zákonov riešiacich pracovnoprávne vzťahy spomínaných skupín štátnych zamestnancov. Poslanec za HZDS Ján Cuper informoval, že na pléne bude žiadať rozšírenie pôsobnosti zákona aj na sudcov a prokurátorov, pretože súčasná právna úprava, keď ich konflikt záujmov posudzuje minister spravodlivosti, respektíve generálny prokurátor, umožňuje podľa neho zneužívať toto oprávnenie. Väčšina ostatných schválených návrhov mala legislatívno-technický charakter. Na rokovaní výboru vystúpili aj predstavitelia aliancie viac ako dvoch stoviek mimovládnych organizácií Stop konfliktu záujmov. Aliancia požaduje prijatie ďalších zmien, ktoré by podľa nej skvalitnili obsah a zvýšili účinnosť zákona. Ide najmä o zavedenie takzvaných postzamestnaneckých obmedzení, v rámci ktorých by sa verejní funkcionári nemohli po určitú dobu ani po skončení funkcie zamestnať u právnických osôb, o záujmoch ktorých rozhodovali napríklad vo verejných súťažiach. Túto požiadavku poslanci ústavnoprávneho výboru nepodporili. Poslanec Miklós Fehér si osvojil ďalší návrh aliancie, aby mohli byť volení funkcionári porušujúci tento zákon, keďže ich nie je možné odvolať, potrestaní pokutou. Ďalší z návrhov aliancie, aby bola účinnosť zákona najneskôr k 1. augustu tohto roka, aby sa novému režimu posudzovania konfliktu záujmov podriadila už táto politická reprezentácia, však nenašiel žiadnu podporu. Predstaviteľ Aliancie Stop konfliktu záujmov Vladimír Pirošík na otázku Slobodnej Európy, či to nevníma ako daň za politickú priechodnosť zákona, odpovedal: AUDIO: "Podľa rokovania gestorského výboru sa zdá, že áno. Ale my sa stále snažíme a budeme sa snažiť hľadať podporu u poslancov v pléne. Aby tá účinnosť bola maximálne k 1. augustu tohto roka, čo považujeme za zásadný moment." S názorom, že neskoršia účinnosť zákona o konflite záujmov je daňou za jeho politickú priechodnosť, čiastočne súhlasí aj poslanec za HZDS Peter Brňák: AUDIO: "Nielenže je to daň za priechodnosť tohto zákona. Myslím si, že je vcelku korektné, aby vlastne títo predstavitelia už dobehli toto volebné obdobie za podmienok, ktoré boli stanovené v čase ich nástupu do funkcií. Toto je korektné a opak by mohol do istej miery evokovať aj možnú retroaktivitu." Na otázku Slobodnej Európy, či bude zákon ako celok priechodný aj u opozície, poslanec za HZDS Peter Brňák odpovedal, že už fakt, že sa pod návrh zákona podpísali poslanci z koaličných aj opozičných poslaneckých klubov, ukazuje, že ide o prierezový politický záujem. Sú teda zákon pripravení podporiť, avšak: AUDIO: "My sme tento prierezový politický záujem podmienili tým, že počas teraz legislatívneho behu na pôde parlamentu v rámci druhého čítania nedôjde k nejakým zásadnejším zmenám, ktoré by zoslabovali tento ústavný zákon." Podľa Brňáka ide najmä o to, aby si svoje záujmy prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov nepresadili rôzne lobistické skupiny - tak, aby boli vyňatí spod účinnosti zákona, alebo, aby bol na nich jeho dopad miernejší. Na otázku Slobodnej Európy Brňák uviedol že ide napríklad o Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré v tomto prípade nepresadzuje ani tak záujmy obcí, ako záujmy svojich členov - primátorov a starostov. Ako pre Slobodnú Európu povedal predseda ústavnoprávneho výboru, jeden z prekladateľov návrhu zákona o konflikte záujmov Ladislav Orosz, už pred predložením návrhu zákona sa formovala určitá politická dohoda. V legislatívnom procese sa však podoba zákona čiastočne zmenila. Hovorí Ladislav Orosz: AUDIO: "No ale o tejto podobe je potrebné viesť politické rokovania. Ja osobne, ako jeden z predkladateľov sa budem pokúšať iniciovať takéto rokovania, aby v konečnom dôsledku ten návrh zskal požadovanú ústavnú väčšinu."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...