Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. apríl 2002 Príprava kandidátok politických strán zneisťuje poslanecké kluby pravice aj ľavice Jana Pankovčínová Prípravy politických strán, ktoré si už vyberajú vhodných kandidátov do predvolebného zápasu v septembrových voľbách, ovplyvňujú nálady v poslaneckých kluboch. Viacerí súčasní poslanci, či už ľavice, alebo pravice, sa totiž na nové kandidátky nedostanú. Viac už v príspevku Jany Pankovčínovej. Sklamanie dnes ťažko skrývali viacerí poslanci premiérovho klubu SDKÚ. Do zoznamu 15-tich kandidátov prezídia strany, ako ich dnes oznámil premiér Dzurinda, sa totiž dostali len traja súčasní poslanci. Novinárskym mikrofónom sa vyhýbala väčšina z tých, ktorí budú musieť v straníckych primárkach o svoje miesta zápasiť na úrovni regiónov. Poslanec Tomáš Galbavý, ktorý sa takisto v 15-tke nenachádza, na otázku, či je sklamaný, reagoval: AUDIO: „Nie som sklamaný, lebo som vedel dopredu, že tam nebudem. Prezídium rozhodlo legitímne, v súlade so stanovami. Budem sa, samozrejme, pokúšať dostať do parlamentu prostredníctvom svojho regiónu, pretože cítim sa tu ako ryba vo vode a túto prácu mám veľmi rád.“ O výhradách k svojej poslaneckej práci Galbavý nevie. Na otázku, či má on výhrady k personálnemu zloženiu 15-tich kandidátov prezídia strany, Galbavý poznamenal: AUDIO: „Akékoľvek výhrady by som mal, určite by to bolo vnímané ako konflikt záujmu. Vždy budú tí spokojní, tí ktorí sa tam dostali, a nespokojní sme možno my, ktorí sme sa tam nedostali. Ale vnímam to, akceptujem a nič iné mi neostáva.“ Keďže SDKÚ viackrát deklarovala potrebnosť presadenia žien a minister vnútra Ivan Šimko, generálny sekretár SDKÚ, dokonca v tomto smere pripravoval zákon o ich 33-percentom podiele, zaujímalo nás, či je Galbavý spokojný, že medzi pätnástimi kandidátmi sú nakoniec len dve ženy: AUDIO: „No to by som si vedel predstaviť, keby tam bolo aspoň o jednu ženu viac. To by som vnímal pozitívnejšie, to je pravda.“ Z 26 súčasných poslancov majú teda zatiaľ vysoké šance len traja - predseda klubu Rusnák a poslanci Hort a Prokopovič. Galbavý odmietol obavy, že poslanci nebudú schopní naplniť vládny program. Exminister vnútra, ktorý rovnako nedostal dôveru vedenia strany, poslanec Ladislav Pittner prijíma svoje nezaradenie na kandidátku pokojne: AUDIO: „Nemám byť prečo sklamaný, pretože i keď som bol signatár, ktorý túto stranu z istých dôvodov navrhoval, si uvedomujem, že jednak svojim spôsobom som už opotrebovaný a som už v dosť vážnom zdravotnom stave, čiže chápem to ako prirodzený výber.“ Ladislav Pittner nepripúšťa ani otrasy v poslaneckom klube: AUDIO: „To napätie cítiť, bolo by nereálne, keď by človek hovoril niečo iné, než to, čo vidí okolo seba, ale ja si myslím, že to je v každej politickej strane pred voľbami a za tie roky, čo som v politike, už som si na to zvykol.“ Tak ako v pravicovom klube, neistota vládne aj v ľavicovom tábore. Ten totiž navyše zápasí s oveľa vážnejším problémom - vo voľbách bude bojovať o vlastnú existenciu. Preferencie vládnej SDĽ naznačujú, že v budúcom parlamente vôbec nebude a prechádza aj štiepením vlastných radov. Časť členov prešla do novovznikajúcej strany SDA poslanca Petra Weissa. Poslancom SDĽ - donedávna druhej najsilnejšej vládnej strany - je tak jasné, že hoci by boli aj na čele kandidátky, ich budúcnosť je otázna. Hovorí sa tiež, že klub SDĽ ešte opustia ďalší poslanci. Pre Slobodnú Európu to pripustil aj Viliam Sopko: AUDIO: „Poslanecký klub k dnešnému dňu má silu 19-tich poslancov. Nepokladám za prioritnú úlohu to, aby poslanecký klub ostal v tejto sile. Pre mňa je veľmi podstatné, aby to, čo ostane v poslaneckom klube, aby bolo teda jednotné. Aj ja cítim tendencie, že sú jednotlivci, ktorí snáď majú záujem prejsť do iného poslaneckého klubu, ale neviem vám k dnešnému dňu povedať, či to bude jeden alebo dvaja poslanci. V žiadnom prípade však neočakávam, že to bude nejaký masovejší odchod.“ Neistota v poslaneckých kluboch je na Slovensku už obvyklým predvolebným úkazom. Otázkou však zostáva, či napriek tomu dokážu vládni poslanci do posledného dňa obhajovať vlastnú vládu. A či dokážu naplniť vlastný program aj v integračnej oblasti - ak nie, môžu ohroziť šance Slovenska vstúpiť do euroatlantických štruktúr.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...