Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. apríl 2002 Dilemy rómskej politickej reprezentácie Katarína Lutherová Celoslovenská osvetová a kultúrna kampaň, ktorá do konca apríla prebieha na Slovensku s cieľom priblížiť verejnosti skutočný obraz o živote Rómov, má nesporne svoj význam. Už len tým, že poukáže na existenciu doteraz takmer neznámej strednej vrstvy rómskeho spoločenstva a pomôže rozbiť dodnes pretrvávajúci mýtus o homogénnej rómskej komunite. Iniciatívu mimovládnych organizácií však do značnej miery spochybňuje rozštiepená rómska politická reprezentácia. Úvahu na túto tému ponúka Katarína Lutherová. Viacerí nezávislí experti sa zhodujú na tom, že najvážnejšou skutočnosťou z pohľadu praktických riešení tzv.rómskej problematiky je chronický nedostatok informácií o názoroch a postojoch samotných rómskych respondentov. Táto skutočnosť iba zapadá do celkovej bezradnosti odborníkov, ktorí potrebujú presnejšie údaje o hodnotových orientáciách Rómov, o príčinách sociálnej závislosti rómskych komunít od štátu a podobne. Tento stav sčasti vysvetľuje, prečo majoritné obyvateľstvo dodnes pristupuje na Slovensku k rómskej menšine ako k homogénnej skupine a zaujíma k nej silné odmietavé stanovisko. Niekoľko sociologických výskumov z posledných rokov, konkrétne kvalitatívny výskum Svetovej banky v minulom roku, odhalil okrem iného zistenie, že Rómovia majú oveľa výraznejšie animozity, konflikty a vzájomné predsudky vo vnútri vlastného spoločenstva než voči majorite. Sociológ a analytik Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka to vidí takto: AUDIO: "Rómovia na Slovensku, a na Slovensku je to možno výraznejšie ako v okolitých štátoch, prechádzajú dvoma protichodnými procesmi. Na jednej strane rómska elita, jej väčšia časť, sa snaží dokončiť národno-uvedomovací proces, budovanie národa. Teda proces, ktorým mnohé národy prešli v l8-tom, l9-tom storočí. Rómovia v tom procese sú iba dnes, ale sú v štádiu, keď väčšia časť samotnej rómskej populácie je do značnej miery asimilovaná." Čiže ide o Rómov, ktorí už stratili svoje historické korene, opustili tradície a usilujú sa vo všetkom podobať majoritnej populácii. Iba menšia časť elity chce dosiahnuť pravý opak, čo medzi nimi spôsobuje rad konfliktov. Týka sa to, pochopiteľne aj politickej reprezentácie Rómov. Ako v tejto súvislosti hovorí Michal Vašečka: AUDIO: "Práve tí, ktorí v súčasnosti podporujú politickú opozíciu, títo Rómovia podporujú skôr tú asimiláciu. Kdežto rómske elity, ktoré skôr podporujú strany, ktoré sú v dnešnej koalícii, tak tie práve viac rozmýšľajú o národnej emancipácii." Súčasnú roztrieštenosť a rozhádanosť medzi rómskymi politickými stranami Michal Vašečka v tejto súvislosti vidí práve ako konflikt, ktorý polarizuje celú slovenskú spoločnosť. AUDIO: "Najväčším problémom, ktorý vnáša animozity do rómskej komunity je ten istý problém, ktorý rieši samotná majorita. A to je vymedzenie sa proti HZDS a voči samotnému bývalému premiérovi Mečiarovi." Jedna časť rómskych politikov zastáva názor, že príklon k politike HZDS predstavuje isté nebezpečenstvo z hľadiska integračných snáh a zachovania demokratických princípov, druhá väčšia časť chce, naopak, spolupracovať s HZDS. Oceňuje práve tú skutočnosť, že hnutie do značnej miery pracuje s rómskou populáciou a že prejavuje na rozdiel od iných parlamentných strán istý, pripomeňme však, že účelový záujem zvýšiť svoje voličské peferencie v tejto, do značnej miery málo informačne "vybavenej" komunite. Ako v tejto súvislosti pripomína Michal Vašečka: AUDIO: "Práve na východnom Slovensku je to z politických strán predovšetkým HZDS, ktoré sa snaží podchytiť rómskych lídrov a podľa niektorých čiastkových ankiet a výskumov verejnej mienky je zrejmé, že Rómovia v parlamentných voľbách 2002 budú v prevažnej miere voliť HZDS. Čiže svojím spôsobom tá práca s voličom sa HZDS vracia." Paradoxne, práve prívrženci opozičných politických strán uprednostňujú v riešení tzv.rómskej problematiky represívne opatrenia. Teda, že je potrebné obmedziť vyplácanie sociálnych dávok, vysokú pôrodnosť Rómov, sprísniť zákonodarstvo pre Rómov. Časť z nich súhlasí dokonca s ich izoláciou, vyhostením alebo by neváhala zobrať "zákon do svojich rúk". Na ústretové, pozitívne riešenia nie je teda ešte stále priaznivá spoločenská atmosféra. Žiaľ, k jej vytváraniu neprispieva zatiaľ ani rómska politická reprezentácia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...