Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. apríl 2002 Ústavný zákon o konflikte záujmov poslanci pravdepodobne schvália v modifikovanej podobe Boris Koreň Už zajtra by mali poslanci hlasovať o právnej norme, ktorá môže výrazne zmeniť politickú kultúru na Slovensku. Ústavný zákon o konflikte záujmov totiž zasiahne okrem ústavných činiteľov aj tisícky štátnych a samosprávnych funkcionárov a úradníkov a prinesie omnoho prísnejšie pravidlá pre posudzovanie ich správania sa ako ktorákoľvek doteraz prijatá právna norma. Poznámku pripravil Boris Koreň. Zákon totiž po prvýkrát medzi povinné osoby zaraďuje nielen niekoľko stoviek ústavných činiteľov, teda poslancov, ústavných sudcov, členov vlády a niektorých ďalších funkcionárov ústredných štátnych orgánov, ale rozširuje svoju pôsobnosť na tisícky až desiatky tisíc ďalších, medzi nimi aj predstaviteľov samosprávy a zástupcov štátu v riadiacich orgánov štátnych podnikov a akciových spoločností. Ďalšími novinkami by mala byť povinnosť zverejňovať majetkové priznania aj pre blízke osoby žijúce s verejným činiteľom v spoločnej domácnosti, zrušenie takzvaného spočívajúceho mandátu, teda možnosti, aby sa neúspešný minister, či štátny tajomník vrátili do poslaneckých lavíc. Zákon zároveň spresňuje rozsah majetkových priznaní verejných činiteľov, sprístupňuje ich širšej verejnosti, zakazuje súčasný výkon funkcií niektorých volených funkcionárov a podobne. Po vypracovaní takejto doslova revolučnej právnej normy sa očakávali silné tlaky zo strany dotknutých skupín, aby boli spod účinnosti zákona vyňaté, respektíve, aby sa zmiernila voči nim jeho prísnosť. Medzi takéto skupiny patria aj samotní zákonodarcovia, ktorí si prijatím prísnych pravidiel vlastne „šijú bič sami na seba“. V kuloárnych diskusiách sa medzi nimi vykryštalizovali viaceré viac-menej spoločné výhrady voči obsahu zákona, ktoré čakajú na svoje schválenie, alebo odmietnutie v podobe pripravených pozmeňovacích návrhov. Nikto zatiaľ nahlas nespochybňuje okruh povinných osôb. Časté výhrady poslancov sú však smerované voči povinnosti podávať majetkové priznania aj pre rodinných príslušníkov. Hovorí poslanec za SDK Pavol Prokopovič: AUDIO: „Aj nám sa zdajú niektoré ustanovenia nelogické. Napríklad povinnosť predkladať majetkové pomery aj osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, čo sa nám zdá absolútne nelogické.“ Podľa Prokopoviča nikto nemôže donútiť napríklad dospelého syna, žijúceho s poslancom v rodinnom dome, ktorý má vlastnú firmu a vlastnú rodinu, aby podal majetkové priznanie. Ďalšie všeobecnejšie prijímané námietky sa týkajú napríklad zrušenia možnosti niektorých volených predstaviteľov vykonávať viacero volených funkcií naraz – napríklad starostu a poslanca Národnej rady. Viacerí poslanci nesúhlasia ani so zrušením takzvaného spočívajúceho mandátu. Veľmi malú šancu na úspech má požiadavka presadzovaná alianciou mimovládnych organizácií Stop konfliktu záujmov, aby sa zaviedli takzvané postzamestnanecké obmedzenia, teda aby sa verejní činitelia nemohli ani po skončení výkonu svojej funkcie zamestnať u firmy, ktorej záujmy mohli presadzovať napríklad vo verejnej súťaži. Z požiadaviek aliancie má väčšiu šancu len zavedenie pokút za porušenie zákona pre občanmi volených funkcionárov, ktorých nie je možné odvolať. Takmer všeobecný odpor poslancov vyvolala ďalšia požiadavka aliancie Stop konfliktu záujmov – aby bola účinnosť zákona posunutá tak, aby majetkové priznania podávali ešte súčasní politici pred jesennými parlamentnými voľbami. Naopak, gestorský ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúci návrh, ktorý účinnosť zákona posúva až na prvý apríl budúceho roka. Poslanci argumentujú predovšetkým dvoma spôsobmi – do volieb sa to už nedá stihnúť, pretože zákon predpokladá vytvorenie inštitútu špeciálneho splnomocnenca pre skúmanie konfliktu záujmov. Druhý, častejšie používaný argument tlmočí poslanec za HZDS Peter Brňák: AUDIO: „Nielenže je to daň za priechodnosť tohto zákona. Myslím si, že je vcelku korektné, aby vlastne títo predstavitelia už dobehli toto volebné obdobie za podmienok, ktoré boli stanovené v čase ich nástupu do funkcií.“ Niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré vychádzajú v ústrety požiadavkám aliancie mimovládnych organizácií Stop konfliktu záujmov predkladajú nezávislí poslanci, členovia Občianskej konzervatívnej strany. Najzásadnejším je posunutie účinnosti zákona ešte do tohto volebného obdobia. Hovorí Peter Tatár: AUDIO: „Hľadajú sa rôzne právne dôvody, prečo tá účinnosť musí byť neskôr. Ja by som nepredbiehal hlasovanie. Jednoducho vysvetlíme, prečo to požadujeme a nech sa prejavia poslanci v hlasovaní.“ Poslancov teda zajtra čaká dôležité hlasovanie. Nielen z pohľadu praktických účinkov schváleného zákona o konflikte záujmov na slovenskú politickú scénu, ale aj z pohľadu morálky. Spoločnosti, ale najmä ich vlastnej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...