|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
10. apríl 2002
|
Napriek neúspechu kresťanských demokratov so zákonom o zvrchovanosti, vláda pred riešením vzťahov s Maďarskom neujde
|
Jana Pankovčínová
|
Dnešné dianie v parlamente v nasledujúcich minútach zhrnie a skomentuje Jana Pankovčínová.
KDH dnes neuspelo so snahou eliminovať na Slovensku zákon susedného Maďarska o Zahraničných Maďaroch, ktorý aj podľa medzinárodných inštitúcií neprípustne zasahuje do suverenity Slovenska. Dalo sa to očakávať, keďže koalícia ho od začiatku nepodporila. Ale už len skutočnosť, že neprešiel iba o dva hlasy, aj to pre neprítomnosť predsedu KDH a nepodporu poslankyne tohto hnutia, možno istým spôsobom považovať za Pyrrhovo víťazstvo koalície a najmä vlády. Viacero koaličných poslancov totiž spolu s opozíciou návrh KDH podporilo a v rozprave aj odporcovia tejto iniciatívy podčiarkovali neprípustnosť zasahovania maďarského zákona do územnej a právnej zvrchovanosti Slovenska. Na rozdiel od KDH, ktoré chcelo situáciu riešiť aj z právneho hľadiska veľmi kontroverzným spôsobom, však naďalej väčšina koalície spolu s vládou preferuje pokojné diplomatické riešenie tohto sporu s Budapešťou. Lenže bilaterálne rokovania sú už týždne zablokované aj vzhľadom na súčasné volebné dianie v Maďarsku. Aj z úst koaličných poslancov bolo dnes možné počuť opakovanú kritiku nečinnosti slovenskej diplomacie, že sa "nechala zatlačiť do kúta" a čaká na novú vládu v Budapešti.
KDH ale odmieta vyčkávaciu taktiku vlády a žiada prijať protiopatrenia na Slovensku, ktoré zamedzia susednej krajine zhromažďovať údaje o slovenských občanoch a poskytovať im finančné výhody, ak požiadajú o preukaz zahraničného Maďara. Kresťanským demokratom sa na rozdiel od väčšiny koalície máli informácia, že vec skúma aj generálna prokuratúra. Predseda klubu KDH František Mikloško v tejto súvislosti podčiarkol:
AUDIO: „Za trinásť rokov svojho pôsobenia som nezažil takýto postoj slovenskej reprezentácie voči niečomu, čo narušuje integritu krajiny.“
Inými slovami, hoci vláda si po dnešku môže istým spôsobom vydýchnuť - parlament jej pri ďalších rokovaniach nezväzuje ruky - na druhej strane pred riešením nepríjemnej situácie neujde. Pripomeňme tiež, že v parlamente je ešte podobný návrh zákona z dielne opozičnej SNS. A napokon, poslanci pred mesiacom zaviazali kabinet, aby urobil ďalšie kroky. Podčiarknuté a zhrnuté - Dzurindovej vláde ešte môže byť v parlamente poriadne horúco.
Národná rada SR dnes do druhého čítania, na rozdiel od návrhu KDH, posunula aj tri návrhy zákonov z dielne poslanca Demokratickej strany Jána Langoša. Všetky sa istým spôsobom dotýkajú pôsobenia a činnosti bývalej Štátnej bezpečnosti. Langoš navrhuje prijať zákon o pamäti národa, ktorý má stanoviť pravidlá pre dokumentáciu, vyšetrovanie a sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa zločinov proti slovenským občanom v rokoch 1939 až 89, a to najmä zo strany bezpečnostných orgánov. Druhý Langošov návrh stanovuje podmienky spoľahlivosti osôb v spravodajských službách. Pracujú tam totiž aj ľudia, ktorí do roku 1990 slúžili v obávanej Štátnej bezpečnosti. Podľa navrhovaného zákona majú byť z tajných služieb prepustení tí príslušníci, ktorí nenaplnia stanovené princípy „spoľahlivosti“ a podieľali sa na zločinoch bývalého režimu v ŠtB. Na našu otázku, či sa nenaruší činnosť tajných služieb, keďže sa po novembri aj viacerí politici vyjadrovali, že bývalí príslušníci ŠtB sú svojimi skúsenosťami nenahraditeľní aj pre nové spravodajské inštitúcie, Ján Langoš odpovedal:
AUDIO: „Príslušníci ŠtB brzdia prácu tajných služieb. Zavádzajú spôsoby, ktoré sú neefektívne. Spôsoby tej bývalej ŠtB, to celoplošné „šmejdenie“ a to už v dnešnej dobe pre boj proti terorizmu je absolútne neefektívna metóda.“
Ďalší Langošov návrh, ktorý konzultoval aj s vedením Národného bezpečnostného úradu, má novelizovať zákon o ochrane utajovaných skutočností.
Dodajme ale, že hoci Langošove návrhy do druhého čítania podporili aj koaliční aj opoziční poslanci, ľavica - SDĽ a SOP - sa hlasovania zväčša zdržala. Rovnako sa zdržal aj líder SMER-u Robert Fico. Akoby sa zdalo, že ľavičiari ani 13 rokov po páde komunistického režimu neboli naklonení možnosti toto obdobie historicky preskúmať a zverejniť so všetkými dôsledkami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|