Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. apríl 2002 Riešenie rómskych problémov si vyžaduje odvahu a líderstvo Gabriel Sedlák V utorok, čiže deň po Medzinárodnom dni Rómov, sa na pôde Helsinskej komisie amerického Kongresu uskutočnila verejná diskusia o problémoch Rómov vo východnej Európe. Hoci bolo toto podujatie zamerané predovšetkým na postavenie Rómov v Bulharsku, vzhľadom na skutočnosť, že rómska komunita na Slovensku je jednou z najpočetnejších v Európe, vraciame sa k nemu nasledujúcim príspevkom. Slovenskému poslucháčovi netreba zoširoka vysvetľovať, akým problémom čelia Rómovia na Slovensku a akým otázkam v súvislosti s tým čelí slovenská spoločnosť ako celok. Tajomstvom nie je ani fakt, že táto téma je silne aktuálna v takmer celej postkomunistickej časti Európy. Preto závery obhajcov práv Rómov, ktorí v utorok vystúpili na pôde americkej Helsinskej komisie, platia do veľkej miery aj pre Slovensko: najdôležitejšími pre zlepšenie života Rómov sú podľa nich lepšie vzdelanie a zvýšenie ich podielu na politickom rozhodovaní. Pre úplnosť ešte dodajme, že Helsinská komisia (plným menom Komisia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe amerického Kongresu) dlhodobo sleduje dodržiavanie ľudských a občianskych práv, a pokiaľ ide o Slovensko, osobitne monitoruje postavenie rómskej menšiny. V komisii majú samozrejme zastúpenie republikáni i demokrati. Hneď v úvode tzv. „hearingu“ konštatoval spolupredseda Helsinskej komisie, republikánsky kongresman Christopher Smith, že Rómovia vo východnej Európe čelia vážnym problémom, z ktorých väčšina súvisí s ich chudobou. Je preto na tamojších vládach, aby tieto problémy riešili. Jednu z nich, vládu v Sofii, zastupovala pred komisiou bulharská veľvyslankyňa Elena Poptodorovová. Uviedla, že vláda v jej krajine vytvorila osobitnú komisiu, ktorá sleduje porušovanie ľudských práv Rómov a navrhuje rôzne riešenia. Aj Poptodorovová zdôraznila popri potrebe lepšieho vzdelania príslušníkov tejto menšiny väčšiu mieru ich politickej angažovanosti. Rómovia v Bulharsku, ako povedala, sa chcú angažovať, nevedia však ako na to. AUDIO: „Mali by sme uznať ešte jednu vec: na jednej strane je tu samozrejme politická vôľa, no okrem toho potrebujeme viac odbornej pomoci.“ Bulharsko podľa jej veľvyslankyne Poptodorovovej robí pre integráciu Rómov do spoločnosti všetko, čo je v jeho silách. Zároveň ale zdôrazňovala, že vláda Spojených štátov by do Bulharska mala poslať konzultantov, ktorí by uvedené problémy pomohli riešiť. Ako však uvádza korešpondentka našej stanice, bulharská diplomatka nešpecifikovala, v čom konkrétne by títo experti mali pomáhať. Napriek problémom, ktorým Bulharsko v súvislosti s postavením tamojších Rómov čelí, člen Helsinskej komisie, republikánsky kongresman Joseph Pitts, ocenil snahu ľudí, ktorí sa v tomto procese angažujú. AUDIO: „Vzdelanie je kľúčová vec pre to, aby sa život jednotlivcov zmenil k lepšiemu. A ja oceňujem prácu ľudí v Bulharsku, ich snahu priniesť zmenu.“ Ďalším z tých, ktorí na „hearingu“ pred Helsinskou komisiou amerického kongresu vystúpili, bol Nicolae Gheorghe, ktorý je sám Rómom, a v súčasnosti sa zaoberá rómskou problematikou pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Podľa neho je základným predpokladom zlepšenia ekonomického a sociálneho postavenia Rómov ich politická integrácia. AUDIO: „Myslím, že jednou z dlhodobých, sľubných aktivít, ktoré trvajú veľmi dlhý čas, je vzdelávanie Rómov so zameraním na to, ako sa vo svojej krajine zúčastňovať na voľbách a politickom živote a niesť za to zodpovednosť.“ Zodpovednosť za to nesú podľa Gheorgheho jednotlivé vlády rovnako ako samotní Rómovia, žijúci v tej-ktorej krajine. Pomerne častou otázkou v tejto súvislosti je nejednotnosť Rómov, tak ako ju poznáme na Slovensku. Jedni inklinujú k tej, iní k druhej strane, jedni chcú splynúť s majoritou, druhí si chcú uchovať svoju identitu. Nikde však nie je napísané, že všetci Rómovia musia mať rovnakú predstavu o fungovaní spoločnosti, či dokonca o spôsoboch riešenia problémov menšín. Dôležité je, aby si mali možnosť slobodne zvoliť – či už medzi ponúkanými „receptami“, alebo vlastný spôsob (aj politickej) sebarealizácie. Na pôde Helsinskej komisie vo Washingtone zaznelo aj to, že ide o otázky, ktoré si vyžadujú líderstvo a odvahu problémy pomenovať. A hoci to platí aj pre možných rómskych lídrov, bez týchto atribútov sa neobídu hlavne lídri väčšinových spoločností. A to aj preto, že zatiaľ čo Rómovia, ktotí sa už ako-tak integrovali, môžu riešiť otázku nakoľko s majoritou splynúť a koľko z vlastných koreňov si uchovať, tí druhí, žijúci v absolútnej izolácii kdesi v zabudnutých cigánskych osadách, sú odkázaní na tú najzákladnejšiu pomoc. I tú vo forme podanej ruky, ktorá ich dostane zo súčasnej segregácie. Na lídroch väčšinovej spoločnosti leží aj zodpovednosť za takú zmenu atmosféry v spoločnosti, ktorá odstráni steoretypy. Napríklad neschopnosť rozlišovať medzi človekom a človekom, v tomto prípade medzi Rómom a Rómom. Pri troche zjednodušenia je možné povedať, že čím skôr sa napríklad na Slovensku stane Róm členom vlády, tým skôr sa životy prostých občanov rovnakého etnického pôvodu začnú - v tom dobrom – podobať každodenným starostiam a radostiam ich ostatných spoluobčanov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...