Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. apríl 2002 Poslanci odmietli prezidentove výhrady k zákonu o Súdnej rade Jana Pankovčínová Parlament dnes po druhýkrát odmietol prezidentove výhrady k zákonu o Súdnej rade, ktorý vrátil na opätovné prerokovanie. S podrobnosťami je už pripravená Jana Pankovčínová. Prezidentove výhrady k zákonu otvorene podporovala opozícia, najmä Peter Brňák za HZDS, a niektoré z nich aj koaliční poslanci. Zásadné výhrady hlavy štátu však nakoniec v hlasovaní pléna neprešli. Zákon podporilo 80 koaličných a nezávislých poslancov zo 120 prítomných. Proti bolo 33 opozičných poslancov HZDS a SNS, hlasovania sa zdržali štyria a traja poslanci nehlasovali. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský ako predkladateľ aj na základe tlaku prezidenta a opozície musel v jednom bode ustúpiť. Pôvodne tvrdil, že takzvaní 4-roční sudcovia budú môcť súdiť aj po 17-tom apríli, kedy im skončí mandát. Napokon súhlasil so stanoviskom ústavnoprávneho výboru, na ktorom sa zhodli koaliční aj opoziční poslanci. Minister vyhlásil, že "nebude riskovať prípadné spory" a títo sudcovia síce zostanú na svojich postoch, ale nebudú súdiť. A to do ich vymenovania na doživotie. Podľa ministra by to nemalo trvať viac ako tri mesiace, dokedy má byť Súdna rada funkčná. Čarnogurský a následne aj poslanci, odmietli inú výhradu prezidenta. Vypustiť zo zákona ustanovenie, ktoré presne menovalo dôvody možného odvolania člena Súdnej rady. Tieto sú vyslovene nepolitické, teda len zdravotné, prípadne porušenie bezúhonnosti. Ak by plénum prijalo prezidentov návrh, bolo by možné odvolať člena Súdnej rady kedykoľvek, aj z politických dôvodov, na čo minister upozornil slovami: AUDIO: „Súdna rada by sa stala zdrojom neistoty a nestability, pretože členovia rady by sa báli hlasovať slobodne a nezávisle.“ Z hlasovania vyplýva, že prezidenta v tomto bode okrem opozície podporili aj viacerí poslanci SDĽ a SOP, vrátane predsedu ústavnoprávneho výboru Ladislava Orosza. Pripomeňme, že Orosz v týchto dňoch čaká na rozhodnutie prezidenta, či ho vymenuje do funkcie sudcu Ústavného súdu. Definitívne schválenie zákona privítal aj prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák: AUDIO: „Ja som rád, že zákon je schválený a tým pádom sa vytvorili predpoklady, aby vôbec Súdna rada vznikla.“ Práve Súdna rada bude rozhodovať o tom, koho navrhne prezidentovi republiky menovať do funkcie sudcu, a tiež o jeho kariérnom postupe či disciplinárnom konaní. Od členov Súdnej rady tak bude závisieť kvalita sudcovského stavu a jeho ochrana pred politickými či inými tlakmi na rozhodovanie. Objavujú sa však pochybnosti, či bude Súdna rada funkčná ešte v tomto volebnom období, teda, či si všetky tri zložky moci splnia povinnosť a dosadia do nej svojich zástupcov. Tieto obavy nepoprel ani Juraj Majchrák: AUDIO: „To je už otázka politickej zodpovednosti tých, ktorí majú oprávnenie nominovať do Súdnej rady svojich členov. Domnievam sa, že ak dokázali schváliť zákon, tak dokážu nájsť aj dostatok politickej vôle, aby tam mali tých ľudí tak, aby Súdna rada naozaj mohla začať pracovať.“ Pripomeňme, že troch členov Súdnej rady má menovať prezident, troch vláda, troch si zvolí parlament a osem členov si zvolia samotní sudcovia. Posledným, osemnástym členom rady, bude jej predseda, ktorým je automaticky predseda Najvyššieho súdu. Netreba ani zdôrazňovať, ako je dôležité, aby sa do Súdnej rady dostali odborníci bez politických prepojení. V tejto súvislosti dnes minister spravodlivosti Ján Čarnogurský priznal, že vláda zatiaľ o svojich nominantoch nediskutovala. Podobne sa tým ešte nezaoberali ani poslanecké kluby. Kedy sa tak stane, je zatiaľ predčasné predpovedať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...