|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
11. apríl 2002
|
Tisíc dní od škótskej „devolúcie“
|
Anna Šišková, Edinburgh
|
Škótsko si nedávno pripomenulo tisíc 1000 dní od tzv. devolúcie, kedy Londýn odovzdal viaceré právomoci do rúk škótskeho parlamentu a ich exekutív. Aké je teda Škótsko dnes?
Veľa ľudí v kontinentálnej Európe si dodnes neuvedomuje, že Veľká Británia nie je len Anglicko, ale aj Škótsko a Wales. Možno je to práve dlhororočnou dominantnosťou Londýna nad škótskym Edinburghom a waleským Cardiffom, ktoré boli aj pred devolúciou, teda odovzdaním právomocí Škótsku a Walesu, hlavnými mestami.
Vznik prvého demokraticky voleného škótskeho parlamentu po takmer 300 rokoch je pripisovaný prvému škótskemu ministrovi Donaldovi Dewarovi, obľúbenému politikovi, ktorý pred necelými dvoma rokmi zomrel a ktorého Škóti radi označujú za „otca národa“. Pre korektnosť treba dodať, že oddaný labourista Dewar bol síce hrdým Škótom ale zároveň aj rovnako hrdým občanom Spojeného kráľovstva. A práve v tom bol kedysi paradox Škótov a ich pocitu národnej hrdosti. Škóti boli zväčša hrdí na britskú monarchiu, ozrojené sily, britskú zástavu rovnako ako na ondrejský kríž svojej zástavy, gajdy a nezameniteľný škótsky prízvuk. Z gájd sa napokon stal aj symbol britskej armády ako takej, čo bolo vidieť napríklad v utorok na pohrebe kráľovnej matky, ktorá pochádzala zo škótskej šľachtickej rodiny.
Lenže dnes, 1000 a niekoľko dní od pamätnej devolúcie má pocit "britskosti" čoraz menej obyvateľov Škótska. V roku 1979, po vtedajšom referende o odovzdaní kompetencií, sa takmer 40% Škótov cítilo viac Britmi než Škótmi, dnes je to už len jedna štvrtina populácie. Označenie „Brit“ ich však odmieta až o polovicu viac než pred viac ako dvadstatimi rokmi.
Odovzdanie kompetencií z Lodnýna do Edinburghu, ktorý je mimochodom v odľahlých oblastiach Škótska považovaný za príliš anglický a tým pádom aj snobský, Škótov podľa prieskumov verejnej mienky sklamalo. Očakávali od neho podstatne viac, predovšetkým zvýšenie životnej úrovne v relatívne chudobnom Škótsku.
Škótska vláda bola vytvorená po prvých voľbách do škótskeho parlamentu v roku 1999 a od jej vzniku ju tvorí kolícia medzi škótskou labouristickou stranou a škótskymi liberálnymi demokratmi.
Edinburgh dnes okrem iného rozhoduje napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve, ochrane životného prostredia, či vnútorných záležitostiach. Medzi Škótskom a inými časťami Británie sú rozdiely aj v trestnom a občianskom práve, prokuratúre a v systéme súdnictva. Londýn naopak ešte stále kontroluje okrem iných zahraničnú či obrannú politiku, prisťahovalectvo, energetiku, obchod a priemysel.
Keďže obyvatelia Škótska očakávali od devolúcie podstatne viac, než im mohla priniesť, škótska exekutíva a parlament sú podrobované ostrej kritike. Počas uplynulých tisíc dní však škótsky parlament prijal niekoľko zákonov, ktoré v Anglicku nemajú obdobu. Zmenili sa napríklad poplatky za štúdium, ktoré uľahčia Škótom prístup k vysokoškolskému vzdelaniu, na škótskych univerzitách totiž doteraz študujú predovšetkým bohatší Angličania. Bola zavedená aj bezplatná starostlivosť pre dlhodobo chorých, o čom môžu ľudia v Anglicku dodnes iba snívať. Škótsky parlament zrušil aj feudálne právo držby z 12-teho storočia, vďaka ktorému patrila súkromná pôda v Škótsku iba 350-tim ľudom. Čaká sa na novú pozemkovú reformu, ktorá je označovaná za malú škótsku revolúciu.
Devolúcia, ktorá Škótsku priniesla veľké možnosti, však všetkým nestačí. Škótska národná strana, ktorá zrejme ako jedna z mála nacionalistických strán na svete je ľavicová, stanovila za svoj základný politický cieľ škótsku samostatnosť. Voľby do edinburgského parlamentu sa uskutočnia na budúci rok a preferencie škótskych nacionalistov sú relatívne vysoké. Aj napriek vzrastajúcemu pocitu inakosti je však nepravdepodobné, že by sa škótski nacionalisti dočkali v najbližších rokokoch aj samostatného štátu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|