Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. apríl 2002 Experti Európskej komisie pre etiku žurnalistiky ukončili svoju prácu, ostatné je na slovenských orgánoch Attila Lovász Experti Európskej komisie, ktorí na Slovensku sledovali dodržiavanie etických pravidiel žurnalistiky a pripravovali návrhy riešení, skončili svoju činnosť. Na Slovensku pracovali v rámci grantu Európskej komisie a ich hostiteľom bola Centrálna antikorupčná jednotka pri Úrade vlády SR. Experti mapovali terén, tiež prípravovali návrhy na zmeny zákonov, a organizovali aj okrúhle stoly pre vydavateľov, vysielateľov, novinárov a mimovládny sektor. O projekte hovorí šéf antikorupčnej jednotky Mário Virčík: AUDIO: "Jeho hlavnou úlohou bolo zalarmovať všetky zúčastnené strany v otázke novinárskej etiky. Samozrejme upozorňujem, že úlohou nebolo, a tobôž nie úlohou centrálnej jednotky nie je, direktívne určovať smer v tejto oblasti." Virčík upozornil, že to majú byť práve novinári, vydavatelia a vysielatelia, ktorí by sa mali tejto téme venovať. Dvaja experti - dánsky a portugalský novinár - predložili návrh na čiastočnú reguláciu trhu, ktorý však musí dostať zákonnú podobu. A tu začali problémy. Návrh expertov sa skladá z piatich dokumentov, z ktorých tri by mali mať oporu v zákone. Ide o zriadenie tzv. Mediálnej rady, ktorá by mala byť zložená z novinárov, majiteľov médií, predstaviteľov parlamentu a Súdnej rady. Tá by bola etickým regulačným orgánom, ktorý by dohliadal na zákonom stanovené právo na odpoveď, na dodržiavanie tohto práva a mal by mať sankčné oprávnenia. Do tretice by sa zákonne malo upraviť postavenie novinárov, ktorých by nezdružovala profesijná organizácia, ale ich činnosť by umožňoval tzv. Výbor pre udeľovanie novinárskych preukazov. V praxi by to nemalo byť nič iné, ako komorový typ výkonu tohto povolania. Počas práce expertov sa majitelia elektronických médií ohradili voči novému regulačnému orgánu z dôvodu, že v Rade pre vysielanie a retransmisiu už regulačný orgán majú a ten dohliada aj na otázky etiky, vyváženej informovanosti verejnosti a má aj sankčné oprávnenia. Majitelia tlačených médií sa medzičasom dohodli na vytvorení tzv. Tlačovej rady, ktorá by mala byť istým samoregulačným orgánom, zloženým zo zástupcov Asociácie vydavateľov periodickej tlače a Slovenského syndikátu novinárov. Tlačová rada bola verejnosti predstavená tento týždeň a len čas ukáže, či bude schopná dohliadať nad novinárskou etikou. Práve z dôvodu založenia samoregulátora sa Syndikát voči návrhu expertov, ktorý sa prelína aj do poslaneckého návrhu tlačového zákona, ostro ohradil a zaujal odmietavé stanovisko. Dôvody sú pochopiteľné, veď nový tlačový zákon by kreovaním Mediálnej rady vytvoril vlastne "bič" na novinárov a najmä na vydavateľov, ktorých by mohol dostať až na úroveň platobnej neschopnosti rôznymi pokutami. Dánsky expert Peter Tygessen k tomu poznamenal: AUDIO: "Považujeme to za smutný fakt, my sme od začiatku zahrnuli do projektu aj Syndikát, ktorý však už dlhý čas pracoval na vytvorení Tlačovej rady. Zdôrazňujem však, že my tu dávame návrhy, riešenie je v rukách slovenských novinárov a orgánov, nech už je to odmietnutie, prepracovanie alebo akceptovanie nášho návrhu, samozrejme konkrétnymi krokmi nielen vo všeobecnosti." Celá diskusia o Mediálnej rade, o komorovom systéme novinárskeho povolania a o regulátoroch, však viazne na jednom jedinom probléme - tým je nepriehľadnosť a záujmová orientácia majiteľov slovenských médií. Zistiť dnes, kto je skutočným majiteľom toho ktorého denníka, rozhlasového či televízneho vysielania je dosť ťažké, je ťažké tiež zistiť modely financovania týchto médií. Úzka prepojenosť až závislosť od reklamného trhu, "tancovanie na tenkom ľade" na malom trhu s malými médiami sú problémy, ktorých riešenie nezačína ale možno končí na regulácii novinárov. Najvýznamnejšie médiá a najvýznamnejšie reklamné agentúry sú v rukách najviac piatich spoločností, ktoré majú aj nemediálne záujmy, pričom jediným skutočne akceptovateľným záujmom je snaha o čo najvyšší zisk. Televíznemu trhu "vládne" jedna televízna stanica, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu, ale je vlastnícky prepojená s jednou komerčnou rozhlasovou stanicou a tiež s tlačenými médiami. Verejnoprávne médiá, vďaka obrovským finančným problémom nie sú a pravdepodobne ani nemôžu byť protiváhou komerčným, pričom politická závislosť verejnoprávneho sektora je zjavná už len zo systému kreovania ich regulátorov. Tu máme na mysli televíznu, rozhlasovú a frekvenčnú radu, ktoré sú vytvárané politicky a to voľbou členov v parlamente. Slušný mediálny zákon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom reguloval novinárov, by mohol vzniknúť len s paralelnou reguláciou majiteľov a vydavateľov. To by však mohlo znamenať aj stratu nezávislosti tlače. Naozaj schodnou cestou malého trhu je - pri minimálnej ale účinnej regulácii - postaviť profesný etalón novinárskeho povolania vo verejnoprávnych médiach a to paralelne s ich čo najväčším odpojením sa od reklamného trhu a od politicky kreovaných orgánov. Model na takéto riešenie však na zrod ešte len čaká.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...