Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. apríl 2002 V ére štátom "vydržiavaných" divadiel je každá zmena ťažká Katarína Lutherová Vzájomné osočovania a podozrievania zo skrytej privatizácie, ktoré sprevádzajú kauzu divadla Nová scéna naberajú na intenzite. Svedčí to len o tom, že každá zmena po 40-tich rokoch existencie divadiel v štátnej opatere, aj keď to umožňuje zákon, je prijímaná s veľkými výhradami. Napokon, podobný proces prebieha aj v susednej Českej republike. Viac na túto tému ponúka Katarína Lutherová. Takzvaný transformačný zákon, ktorý umožňuje prechod príspevkových a rozpočtových organizácií na neziskové organizácie s verejnoprospešnými službami, platí od 1.januára tohto roku. Dalo sa teda očakávať, že o takúto transformáciu sa pokúsi aj niektoré zo štátnych divadiel vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov a zväzujúce rozpočtové pravidlá. Ako prvá tak urobila Nová scéna prostredníctvom dočasného riaditeľa Andreja Hryca. Nezvyčajná pružnosť, s akou sa návrh ocitol na rokovaní vlády, od ktorej divadlo dostalo na transformáciu súhlas, spolu s neštandardným vystriedaním členov jednej rodiny na riaditeľských stoličkách (Hryca nahradila jeho dcéra Wanda), spôsobili medzi bývalými a odvolanými aktérmi Novej scény protesty a vzbudili podozrenia z pokusu o transformáciu s úmyslom profitovať takmer výlučne z komerčnej činnosti divadla. Najviac sa nechávajú pochopiteľne počuť bývalí šéfovia divadla, na ktorých ministerstvo kultúry na základe zistení kontrolných orgánov podalo podnet na trestné stíhanie pre neoprávnené nakladanie so štátnymi prostriedkami. V prípade tieňového ministra kultúry HZDS poslanca Dušana Jarjabka, ktorý ako bývalý riaditeľ presadzoval v kedysi trojzložkovom súbore operetný žáner, sa nostalgia za spevohrou mieša s politicky účelovou argumentáciou: AUDIO: "Prečo čosi, čo fungovalo celospoločensky za malé peniaze, má dnes po transformácii bez akýchkoľvek pravidiel hry fungovať len ako divadlo, alebo istá organizácia pre úzku skupinu ľudí s nedefinovateľným programom? Respektíve s programom, ktorý má len a len komerčné zázemie? T8 Je to obyčajná kultúrna lúpež, deje sa to všetko pod rúškom kriminalizácie." Jarjabek hovorí o "lúpeži" hudobnej inštitúcie a likvidácii hudobnej kultúry na Slovensku a prejudikuje podobný osud Košickej opere, Banskobystrickej opere a ďalším kultúrnym príspevkovým inštitúciám, ktoré nie sú zriadené osobitným zákonom. Na tie sa totiž transformačný zákon nevzťahuje. V snahe verejnosť už v tejto fáze presvedčiť, že ide o netransparetný pokus privatizácie v réžii ministra Kňažka a jeho kamarátov, považujú bývalí šéfovia Novej scény za účelové aj vznesenie podnetu na Generálnu prokuratúru SR v súvislosti s prešetrením údajného prelievania štátnych peňazí do súkromného divadla WEST a nevýhodných zmlúv so spoločnosťami ERCO a Olympia. Vo všetkých prípadoch figuruje ďalšia rodina bratislavského župana Ľuba Romana. V tejto fáze celý mediálny cirkus okolo Novej scény pripomína skôr verejné vyrovnávanie si starých účtov než zmysluplnú diskusiu o ďalšom vývoji tohto populárneho divadla. Svoj podiel na tom majú všetci aktéri vrátane ministra kultúry, ktorý takéto zmeny v divadelníctve dopredu neavizoval. Nehovoriac o tom, že spôsob presadzovania predstáv členov jednej rodiny vytvára skutočne priestor na rôzne konštrukcie. Zaujímali sme sa o stanovisko predsedu gestorského Výboru pre kultúru a médiá Jána Budaja k tejto kauze: AUDIO: "Myslím, že celý proces by sa obišiel bez kontroverzných ineterpretácií, ktorých sú plné médiá, ak by bol minister vyšiel s nejakou koncepciou, ktoré kultúrne zariadenia chce odštátniť a premeniť na verejnoprávne inštitúcie, ako budú finančne zabezpečené, aká bude ich budúcnosť o pol roka, o rok, o dva. Ak sa nepostupuje takto, samozrejme, vznikajú interpretácie, ktoré ja osobne nezdieľam, ale nemožno poprieť, že sa spochybňuje tento krok." O tom, že v prípade verejnoprospešných organizácií ide v stredoeurópskom divadelnom regióne o neznámu pôdu, dokazuje aj vlna protestov, ktoré sprevádzajú podobný proces transformácie niektorých známych pražských divadiel. Na rozdiel od slovenskej reality, kde sú najväčšími oponentmi ukrivdení jednotlivci a politická opozícia, u susedov žiadajú dôslednú verejnú kontrolu nad transformáciou divadiel profesné združenia. Rozdiel v argumentácii je žiaľ, neporovnateľný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...