Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. apríl 2002 Koalíciám odzvonilo, ale Lintner určí, kto bude vo vláde Milan Žitný Téma predvolebných koalícií sa ešte nezunovala niektorým politickým subjektom, aj keď už je na ich vznik neskoro. Vlaňajší rok bol posledným vhodným časom na prípravu, tento rok už mal byť využitý na uzavretie témy a spoločnú prípravu na voľby. Keď predseda SDKÚ a premiér Mikuláš Dzurinda sa vlani na jeseň obrátil na slovenské elity, aby vyvinuli tlak na im blízke politické subjekty, odpoveďou bolo rozpačité ticho. Od toho momentu bolo zrejmé, že každá strana pôjde do parlamentných volieb samostatne a podľa toho sa začali politici aj pripravovať na volebný rok. Predvolebné koalície už teda nie sú v móde, povolebné ešte nie sú, ale už sa objavujú hlasy, ktoré určujú, kto vo vláde bude a kto nie. Preferencie z výskumov verejnej mienky a ohlasy z krajín NATO či EÚ zreteľne naznačujú, že budúca vláda bude opäť bez HZDS a že opäť bude širokou koalíciou. Podpredseda strany ANO Ľubomír Lintner dnes zašiel vo svojich vyhláseniach až za horizont volieb, keď povedal, že v prípade, ak sa strana ANO zúčastní na zostavovaní budúcej vlády, bude trvať na tom, aby sa predseda SDKÚ Dzurinda nestal členom vládneho kabinetu. Podpredseda strany ANO predbehol dobu a pustil sa do diktovania podmienok v situácii, keď sa ešte rozhodujúca bitka ani nezačala. O tom, či bude niektorý politik vo vláde, nebude rozhodovať ani ANO, ani Lintner, ale v prvom rade počty mandátov v parlamente, ich súčet, ale hlavne budú o tom rozhodovať politické strany, ktorého politika budú nominovať. Námestníkovi Pavla Ruska nechýba, na rozdiel od základných znalostí parlamentnej aritmetiky a politických skúseností, odvaha. Inak by mu sotva napadlo určovať budúcnosť predsedu spriaznenej strany, s ktorou bude ANO s veľkou pravdepodobnosťou v budúcej vláde. O tom, či bude alebo nebude niektorý reprezentant SDKÚ vo vláde, nerozhodne Lintner či ANO, ale SDKÚ. A to isté platí naopak - strana ANO rozhodne, kto z jej radov ju bude reprezentovať vo vláde, ak sa dostane do parlamentu. Takže Lintner nemusí mať teraz obavy, že za zvláštny prejav odvahy bude SDKÚ po voľbách na koaličných rokovaniach žiadať, aby v budúcej vláde nebol v prvom rade on. "Úlet" podpredsedu strany ANO mohla spôsobiť aj nedostatočná príprava na verejné vystúpenie, alebo slabé administratívne zázemie straníckeho sekretariátu. Nasvedčuje tomu ďalšia "perla" Ľubomíra Lintnera, že pre stranu ANO sú okrem Dzurindu neprijateľní aj ministri Harach, Kňažko a Kováč, ktorí podľa Lintnera nesú zodpovednosť za neplnenie vládneho programu. Keďže Harach, Kňažko a Kováč už nefigurujú na základnej kandidátke SDKÚ, je málo pravdepodobné, že sa cez tzv. primárky na ňu ešte dostanú. Strana ANO objavuje a vyráža dvere tam, kde žiadne nie sú. Príliš veľa chýb na jednom vystúpení signalizuje, že ANO má o to viacej skrytých rezerv, o čo má menej skúseností a rozvážnosti. Pre budúcu vládnu stranu je to vysvedčenie, nevhodné do rámu nad pracovný stôl podpredsedu ANO. Ani politici s bohatými skúsenosťami sa nemusia ešte vedieť orientovať v súčasnej situácii. Svedčí o tom aktuálne vyjadrenie predstaviteľov OKS, ktorému pri jeho preferenciách nehrozí, že by mohlo do parlamentu vstúpiť. Napriek tomu uvažuje o svojej účasti v budúcej vláde, s podmienkou, že vznikne dohoda, ktorá bude garantovať rovnoprávnosť partnerov a zabráni opakovaniu situácie v SDK. Druhou podmienkou OKS je zmena oficiálneho programu SDKÚ, v ktorom vraj označuje volebné koalície za prežitok, ako aj zmena politického postoja KDH, SMK a ANO o samostatnom postupe do volieb. Samostatný postup do volieb je nepochybne výsledkom doterajšej spolupráce politických strán vládnej koalície, či reakciou na túto spoluprácu. Oproti parlamentným voľbám roku 1998 existuje ešte jeden rozdiel - hlasy malých politických strán, ako sú DS, či OKS, prepadnú a rozdelia si ich pomerným spôsobom strany, ktoré budú zvolené do parlamentu. Aj keď si tento osud vybrali malé stredopravé strany dobrovoľne, pre budúcu proreformnú vládnu koalíciu, ale najmä pre krajinu, to nie je celkom nepodstatný fakt. Čím viacej hlasov stredopravých malých strán prepadne, tým väčší úžitok z nich bude mať HZDS. Voliči sa môžu tomuto riziku vyhnúť tým, že sa rozhodnú voliť istotu. To však už malým subjektom nepomôže, naopak, posunie ich to na samý okraj politického vplyvu a zabudnutia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...