Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. apríl 2002 Parlament mešká s voľbou kandidátov na posty ústavných sudcov, predseda Ústavného súdu Ján Mazák je však zatiaľ pokojný Jana Pankovčínová Parlament od začiatku roka ani v troch pokusoch nebol schopný zvoliť všetkých šiestich kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu SR. Zatiaľ poslanci zvolili päť, voľbu posledného si zopakujú na májovej schôdzi. Vplyv tejto situácie na činnosť Ústavného súdu je už témou príspevku Jany Pankovčínovej. Fakt, že parlament niekoľko mesiacov mešká s voľbou kandidátov na posty ústavných sudcov, dokumentuje nepochopiteľný alibizmus poslancov i politických strán, ktoré zastupujú. Dokazujú aj neschopnosť naplniť v praxi vlani novelizovanú ústavu. Práve podľa nej sa mal už od 1. januára zvýšiť počet ústavných sudcov z desať na trinásť, ako aj predĺžiť ich funkčné obdobie zo sedem na dvanásť rokov. A to aj preto, aby sa prehĺbilo nezávislé postavenie Ústavného súdu od rôznych aj politických vplyvov pri striedaní vládnych garnitúr. Poslanci však nezvolením všetkých kandidátov na posty ústavných sudcov nielenže blokujú uvedenie ústavy do života, ale v istom zmysle otvorene prejavujú neúctu k významu tejto inštitúcie, ktorá bdie nad ústavnosťou v krajine a predstavuje dôležitý kontrolný mechanizmus aj voči samotnej činnosti parlamentu. Podcenenie personálneho naplnenia stavu na Ústavnom súde sa tiahne celým politickým spektrom, najväčšia zodpovednosť však leží na pleciach vládnej koalície. Práve tá presadila posilnené postavenie Ústavného súdu a tiež rozšírenie jeho pôsobnosti. Kým však poslanci nezvolia všetkých šiestich kandidátov, prezident nemôže uplatniť svoje ústavné právo a vymenovať z nich do funkcií troch. Vplyv tejto situácie na činnosť samotného Ústavného súdu však charakterizoval jeho predseda Ján Mazák prekvapujúco pokojne: AUDIO: „Neregistrujeme žiaden priamy ani nepriamy vplyv. Očakávame teda, že bude doplnený Ústavný súd na plný počet sudcov trinástich, ale plénum a všetky tri senáty prejednávajú, rozhodujú veci tak, ako dochádzajú pri trošku vyššej intenzite. Pochopiteľne, keby boli traja kolegovia na Ústavnom súde už vymenovaní pánom prezidentom, azda by to urýchlilo prejednávanie a rozhodovanie sťažností. Inak k tomu nemám čo povedať.“ V tejto súvislosti ale dodajme, že samotný Ján Mazák potvrdil, že od začiatku roka sa zvýšil počet podaní na Ústavný súd až o štyristo percent. Predsedu Ústavného súdu sme sa opýtali, či nepovažuje konanie poslancov za, istým spôsobom, protiústavné: AUDIO: „Táto otázka je taká trošku komplikovanejšia. Áno, dá sa povedať, že parlament by si mal uvedomiť, že ak dokázal schváliť novelu ústavy, mali by dokázať dohodnúť sa aj na šiestich kandidátoch. Chápem však, že je to situácia, ktorú nemožno tak jednoducho ovplyvniť, ako to ja hovorím, a preto rešpektujem situáciu v parlamente a len verím, že parlament sa aspoň v máji dokáže prekonať a dokáže zvoliť posledného kandidáta.“ V minulosti pri neexistencii zákona o používaní jazykov menšín Ústavný súd konštatoval, že ide o protiústavnú situáciu, keďže ústava takýto zákon v praxi predpokladala. Analogicky sme sa teda Jána Mazáka ešte raz opýtali, či nejde o protiústavnú situáciu aj v prípade nezvolenia všetkých kandidátov na posty ústavných sudcov zo strany poslancov. Ján Mazák odpovedal: AUDIO: „Tento prímer nie je asi príliš vhodný na túto situáciu, pretože ak by sme mali konštatovať, že vzniká protiústavná situácia v dôsledku nedostatočného počtu sudcov, tak musel by tam byť taký počet, ktorý by znamenal, že plénum Ústavného súdu SR je nefunkčné, nie je spôsobilé sa uznášať a prijímať relevantné rozhodnutia. Pri počete desiatich sudcov sme - a nielen oprávnení, ale aj povinní - prerokovávať veci tak ako doposiaľ.“ Dodajme, že parlament zatiaľ zvolil týchto päť kandidátov na posty ústavných sudcov: poslanca vládnej SDĽ Ladislava Orosza, ďalej kandidáta opozičného HZDS, sudcu okresného súdu Jána Auxta, kandidáta predsedu Ústavného súdu advokáta Jána Lubyho. Ďalej bol zvolený poslanec SDK Peter Kresák a kandidát poslancov vládnej SMK advokát Juraj Horváth. Predseda Ústavného súdu Ján Mazák nám dnes povedal, že parlamentu už žiadneho ďalšieho svojho kandidáta nepredloží. Keďže nominácie možno predkladať do 10. mája, odpoveď na otázku, či poslanci konečne prestanú ignorovať znenie ústavy, na dodržiavanie ktorej prisahali, a zvolia aj posledného kandidáta na post ústavného sudcu, bude jasné až v máji.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...