Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. apríl 2002 Financie nie sú jediným problémom slovenskej vedy Oľga Štefucová V Bratislave sa dnes na konferencii "Nové smerovanie vedy a techniky" hovorilo nielen o nedostatočných ekonomických možnostiach krytia výskumných projektov - či už z verejných alebo podnikových zdrojov - ale aj o slabom zapojení sa vedeckých inštitúcií do čerpania prostriedkov z európskych podporných fondov a tiež o neadekvátnom spoločenskom ohodnotení vedy na Slovensku. Tému rozvíja Oľga Štefucová. Keďže oblasť vedy a techniky je dnes vysoko internacionalizovaná, slovenská vedecko-technická komunita sa nemôže na tomto poli pohybovať bez základných atribútov. To znamená dobrej domácej legislatívy, dostatku zdrojov - ktoré umožnia výskumným pracoviskám nielen kvalitné prístrojové vybavenie, ale aj podiel na medzinárodných projektoch a ohodnotenie práce vedcov a výskumníkov - a v neposlednom rade aj spoločenskej objednávky na výsledky práce. Na konferencii "Nové smerovanie vedy a techniky na Slovensku" najviac rezonovala otázka nedostatočných zdrojov, ktoré krajina tejto oblasti poskytuje - rovnako zo strany štátu, ako aj z neverejných zdrojov. Pre našu rozhlasovú stanicu to potvrdil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Milan Dado: AUDIO: "Na Slovensku dávame do financovania vedy a techniky zo štátneho rozpočtu približne 0,35 percenta hrubého domáceho produktu, čo je v porovnaní aj s krajinami V 4 zhruba tri až štyrikrát menej." Celkovo, spolu s neverejnými zdrojmi tvorí objem prostriedkov uvoľnených pre vedu a výskum na Slovensku iba 0,6 percenta HDP. Pritom nedávny summit premiérov európskych krajín stanovil pre najbližšie roky hranicu troch percent všetkých zdrojov na podporu vedeckých a výskumných projektov. Výrazné ekonomické zaostávanie za krajinami EÚ môže Slovensku a jeho vedeckým inštitúciám nielen skomplikovať cestu do európskeho vedeckého prostredia, ale v druhom slede má tento stav dopad aj na dynamiku rozvoja celej spoločnosti. Pritom krajina mala v posledných rokoch, ako účastník piateho rámcového programu Európskej únie možnosť čerpať prostriedky z európskych zdrojov. Na dnešnej konferencii však aj v tomto smere zaznela kritika. Hovorí podpredsedníčka vlády pre integráciu Mária Kadlečíková: AUDIO: "Sú to významné prostriedky, len tiež doteraz neboli adekvátne využité, pretože nejde len o určité bilaterálne projetky spolupráce, ale ide aj o tzv. nadnárodné programy a tieto SR doteraz menej využívala." Kadlečíková pripustila, že rezervy na riešenie tohto problému sú aj v nedostatočnej informovanosti o možnostiach čerpania prostriedkov na podporu vedeckých projektov z eurófondov. Tu treba jednoznačne povedať, že otázku informovanosti má "pod palcom" vláda, príslušné rezorty, rovnako ako štátne inštitúcie pre európsku integráciu. Ministra školstva Milana Ftáčnika sa preto Slobodná Európa opýtala, aké impulzy v tomto smere musí dať vláda, aby sa zapojenie slovenských vedecko-technických kapacít do medzinárodných projektov podporovaných úniou v rámci budúceho 6 rámcového programu zvýšilo. Milan Ftáčnik: AUDIO: "Musíme vyčleniť peniaze minimálne na dve veci. My sme vytvorili tzv. sieť SIKAS - Slovenská informačná a akademická sieť - slúžiaca na to, aby sa čo najviac subjektov v regiónoch dozvedelo o podmienkach, možnostiach zapojenia, o kontaktoch na iných partnerov, ktorá si vyžaduje isté finančné prostriedky. Po druhé, ďalšie peniaze treba dať na podporu úspešných projektov. Toto sú minimálne dva nástroje, ktoré by mala využiť slovenská vláda, aby zvýšila zapojenie slovenských subjektov do šiesteho rámcového programu." Aj komisár Európskej únie pre vedu a výskum Philippe Busquin, ktorý do Bratislavy pricestoval ako hosť na konferenciu o smerovaní slovenskej vedy pripomenul, že hoci krajina má nepopierateľný ľudský potenciál a vedecko-technickú kultúru s dlhou tradíciou, musí v záujme ďalšieho ekonomického rozvoja a rastu zamestnanosti investovať aj do vedy. Komisár Busquin však na Slovensku vidí aj špecifický problém: AUDIO: "Problémom Slovenska je, že tu nie je dostatočná podpora z oblasti priemyslu. V členských krajinách únie sú to väčšinou podniky, ktoré prezentujú vedecké projekty. Zdá sa, že tu na Slovensku je tá situácia iná. Čiže problémom a otázkou na Slovensku číslo jeden je stimulovať malé a stredné podniky, aby sa podieľali na financovaní projektov špičkovej technológie." Túto úlohu si bude musieť Slovensko ustrážiť aj s ohľadom na už spomínaný 6 rámcový program Európskej únie, ktorý podstatne striktnejšie vymedzí podmienky zapájania sa vedeckých subjektov z kandidátskych krajín do medzinárodných projektov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...