[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

17. apríl 2002

Prezident Bush navrhuje ústavnú ochranu obetí násilných zločinov

Fedor Sutoris, Washington

Americký prezident George Bush sa vyslovil k téme, ktorá by sa mohla stať predmetom politickej diskusie pred jesennými voľbami. Tak ako na Slovensku, aj v Spojených štátoch sa medzi ľuďmi niekedy hovorí o pocite, akoby rozličné práva mali najmä podozriví zo zločinov, ale nie obete ich páchateľov. Bush je zato, aby sa kvôli tomu zmenila americká ústava.

Pravda, celé zákonodarstvo civilizovaných krajín je odrazom úsilia ochraňovať občanov v najrozličnejších smeroch. Patrí k tomu aj ochrana obvinených, medzi ktorými sa zhodami okolností alebo zlovôle môžu ocitnúť nevinní ľudia. No tí, čo chcú práva obetí zločinov začleniť do ústavy, sa opierajú o dejiny práva, ktoré ukazujú, že je rozdiel, či sú určité práva výslovne zaručené ústavou či zákonom, alebo či z nich iba vyplývajú. Napríklad ženy dostali v mnohých krajinách Západu právo voliť až v priebehu 20. storočia, hoci ústavy tých krajín zaručovali rovnaké práva pre všetkých občanov už predtým.
Prezident Bush privítal na Ministerstve spravodlivosti aktivistov za práva obetí zločinu z celých Spojených štátov. Poukázal na to, že roku 2000 sa stalo obeťami násilných zločinov vyše 6 miliónov Američanov. Bush povedal, že za týmito číslom sa skrývajú otrasné zážitky, utrpenie a strata pocitu bezpečnosti. Ochrana obetí zločinov je preto podľa Busha jedným z tých zriedkavých prípadov, kvôli ktorým hodno zmeniť ústavu. Podporil tak návrh, ktorý v pondelok predložili spoločne dvaja senátori Republikánskej a Demokratickej strany. Jeho podstatou by mal byť nárok obetí vypovedať v súdnych procesoch, ktoré sa ich týkajú, pri skracovaní trestov odsúdených a žiadať odškodnenie.

O podobnom návrhu sa mohlo v Senáte hlasovať už vlani, ale narazil na aktívnu opozíciu. Terajší predseda Právneho výboru v Senáte Patrick Leahy vtedy odporúčal, aby sa táto záležitosť neriešila zmenou ústavy, ale novým zákonom. Kým na nový zákon stačí hlasovanie v Kongrese, na ústavnú zmenu treba nielen až dvojtretinovú väčšinu, ale musia ju potom schváliť parlamenty vyše troch štvrtín štátov Únie. K protiargumentom pritom nepatrí len zdĺhavosť schvaľovania zmeny ústavy, ale aj obava, že práva obetí by mohli obmedziť práva obvinených, ktorých treba do vynesenia rozsudku pokladať za nevinných.
Prezident Bush však povedal, že aktivisti za práva obetí za 30 rokov svojej činnosti oslovili svedomie národa. Pritom nielen presadzovali zmenu ústavy či zákonov, ale aj priamo pomáhali obetiam. Bush označil spoločný návrh senátorov oboch strán za vhodne vyvážený, a preto ho bude podporovať. Ústava obsahuje ochranu práv obžalovaných a obete násilia si podľa Busha zaslúžia rovnakú ústavnú ochranu.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print