Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. apríl 2002 O naplnenie práva na informácie sa vyplatí hlásiť aj na súdoch Boris Koreň Pri prijímaní Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nakoniec podarilo presadiť, aby sa občania, ktorým úrad zamietne ich žiadosť, mohli obrátiť aj na súd. S konečnou platnosťou teda o naplnení ústavného práva na informácie nerozhodujú úradníci, ale nezávislá justícia. Poznámku pripravil Boris Koreň. Nadácia Občan a demokracia pripravila projekt, v rámci ktorého poskytuje prostriedky na právne zastupovanie občanov, ktorým úrady odmietli poskytnúť informácie. Vzhľadom na to, že sudcovia nadobúdajú zatiaľ len prvé skúsenosti s rozhodovaním podľa infozákona, ich verdikty sú pre budúcnosť veľmi dôležité. Podľa právnika Tomáša Kamenca, ktorý zastupoval niekoľko káuz týkajúcich sa infozákona, je doteraz skončených sedem prípadov a u niektorých ďalších sa čaká na pojednávanie. Išlo napríklad o Greenpeace proti Úradu jadrového dozoru. Ekológovia požiadali úrad o bezpečnostnú správu o rekonštrukcii Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ten to však odmietol s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Greenpeace teda podal žalobu na Najvyšší súd. Hovorí Tomáš Kamenec: AUDIO: "Najvyšší súd SR nám dal v tejto veci za pravdu v celom rozsahu. Zrušil obidve rozhodnutia Úradu jadrového dozoru a vec vrátil na ďalšie konanie. V zdôvodnení sa vyslovil, že ak povinná osoba chce obmedziť prístup k informáciám z dôvodu obchodného tajomstva, musí podrobne sama preskúmať, či daná informácia spĺňa náležitosti stanovené Obchodným zákonníkom na obchodné tajomstvo." Najvyšší súd rovnako povedal, že príslušný úrad musí preskúmať aj to, či nejde o nakladanie s verejnými prostriedkami, alebo či sa tieto informácie nevzťahujú na ochranu prírody, či neohrozujú zdravie ľudí a kultúrne dedičstvo. Takéto informácie totiž nie je možné chrániť ako obchodné tajomstvo. Podľa Kamenca tu ide o precedens, že rozhodnutia o neposkytnutí informácie, ktoré neobsahujú dostatočné zdôvodnenie, by mali byť zrušené. Ďalšie zaujímavé kauzy viedli občania proti niektorým mestským častiam Bratislavy v súvislosti s poskytovaním čísiel služobných telefónov úradníkov samosprávy. Opäť Tomáš Kamenec: AUDIO: "Krajský súd v Bratislave tu jednoznačne dal za pravdu aktivistom nadácie Občan a demokracia. V rozsudku sa vyslovil, že tieto čísla nie sú osobnými údajmi jednotlivých pracovníkov, ale vzťahujú sa na funkcie, ktoré títo zamestnanci vykonávajú." Naviac, telefóny sú platené z daní, a preto podľa Tomáša Kamenca musia podliehať verejnej kontrole na základe infozákona. Zároveň však upozornil, že rozhodnutie Krajského súdu nehovorí o tom, že občania musia dostať možnosť kdekoľvek a kedykoľvek úradníka na služobnom mobilnom telefóne zastihnúť. Bola vyriešená iba principiálna otázka, či má verejnosť právo vedieť čísla služobných mobilných telefónov úradníkov. V ďalšom prípade, ktorý ešte nie je meritórne rozhodnutý, sa občiansky aktivista zo Zvolena súdil s Ministerstvom hospodárstva SR. Na základe zákona o podpore významných investícií môže vláda výrazne podporiť aj súkromnú firmu. Takáto investícia musí presiahnuť 1 miliardu korún, musí byť národohospodársky významná a Vláda SR má rozhodnúť, že je vo verejnom záujme. Aktivista chcel vidieť podklady, ktoré viedli vládu a ministerstvo hospodárstva k tomu, že určili, že táto investícia je skutočne vo verejnom záujme. Súkromná spoločnosť, ministerstvo i vláda však trvali na tom, že požadované informácie sú obchodným tajomstvom. Podľa Kamenca došlo k paradoxu - na Slovensku sa to, čo je verejným záujmom, označuje za obchodné tajomstvo súkromnej spoločnosti. Vec dali na Najvyšší súd SR, ten však rozhodnutie o neposkytnutí informácií zrušil pre jeho formálne nedostatky a prikázal ministerstvu hospodárstva znova rozhodnúť. "Očakávame, že keď ministerstvo znova vydá zamietavé stanovisko, opäť sa obrátime na Najvyšší súd, ktorý už bude môcť rozhodnúť v merite veci," dodal Kamenec. Infozákon platí jeden a štvrť roka, zatiaľ však nexistuje žiadna presná štatistika, koľkokrát sa občania museli o svoje právo na informácie domáhať na súdoch. Hovorí Tomáš Kamenec: AUDIO: "Tých sedem káuz, ktoré sme zastupovali, bolo hraničných. Boli to komplikované právne problémy, týkajúce sa či už ochrany osobných údajov, alebo obchodného tajomstva." Podľa Kamenca by preto bolo dobré, aby ich súdy meritórne rozhodli, čo ukáže cestu aj pre rozhodovanie ďalších úradníkov a napokon aj súdov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...