Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. apríl 2002 Politická priechodnosť posledného pokusu o zmenu volebného zákona veľa nádejí na úspechy nedáva Katarína Lutherová Poslanci za Demokratickú stranu a Liberálnodemokratickú úniu dnes predložili do parlamentu návrhy na zmenu volebného zákona a zákona o vysielaní a retransmisií. Hoci ide v prvom rade o snahu vytvoriť štandardné podmienky pre účasť všetkých médií vo volebnej kampani, novela zákona o voľbách rieši aj otázku preferenčných hlasov. A to bude zrejme dôvod, prečo sa v straníckych kluboch opäť nemusí stretnúť s pochopením. Úvahu na túto tému ponúka Katarína Lutherová. Argumentácia, s akou niektoré koaličné strany obhajujú svoju neochotu meniť platný zákon o voľbách, sa týka ich obavy z možnej zmeny celého volebného systému v čase krátko pred voľbami. Aj preto k dnes podaným návrhom na tzv. malú novelu volebného zákona z dielne DS a LDÚ nepristupujú ústretovo. Ako nám povedal predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár: AUDIO: "My nebudeme brzdiť ani prijatie volebného zákona, ani zmenu, ale si zoberte, aké je to riziko. Veď opoziční poslanci s koaličnými poslancami, povedzme z SOP a SDĽ, to môžu absolútne prerobiť". Obavu z možných pozmeňujúcich návrhov cítiť u viacerých koaličných strán. Napokon zmeny vo volebnom systéme, konkrétne v podobe viacerých volebných obvodov a posilnenia váhy preferenčných hlasov, poslanci odmietli ešte v závere minulého roka. Poslanci odmietli aj ostatný návrh poslanca za DS Alexandra Slafkovského, ktorý navrhoval účasť pozorovateľov vo voľbách. Podpredseda KDH Daniel Lipšic prezentuje jednoznačne dôvody nesúhlasného stanoviska hnutia k zmene volebného zákona: AUDIO: "KDH nepodporí na poslednej schôdzi parlamentu zmenu volebného zákona, pretože by bolo pre Slovensko nešťastím a by bolo nezodpovedné, aby sme zaviedli tradíciu zmeny volebných pravidiel vždy na posledných schôdzach parlamentu". KDH zastáva názor, že zmeny pravidiel sa mali prijať v prvých dvoch rokoch funkčného obdobia a z nenaplnenia tohto záväzku viní rovnako všetky strany vládnej koalície. Spomínanú "slabinu" vládnej politiky, samozrejme, "vďačne" a dodajme, že aj oprávnene, využíva politická opozícia. Hovorí poslanec za HZDS Dušan Jarjabek: AUDIO: "Vládna garnitúra spravila predsa veľký precedens. Ona mohla predsa volebný zákon novelizovať, keď sa tvoril tzv. volebný zákon ohľadom priamej voľby prezidenta, no a potom tu bol jeden veľmi dobrý zákon, ktorý predkladala skupina koaličných poslancov. Jednoducho, koalícia sa nebola ochotná o tomto návrhu dohodnúť a nechcela riskovať, že tento návrh zákona príjme opozícia." Je teda veľmi pravdepodobné, že podporu nedostane ani posledný návrh poslancov DS a LDÚ na zmenu zákona o voľbách, aj keď ide predovšetkým o úpravu neštandardného právneho stavu pre účasť elektronických médií vo volebnej kampani. Taktizovanie sa predsa však len posunulo aj na strane predkladateľov, pretože do poslednej hry o zmenu volebných pravidiel vyrukovali aj s novelou zákona o vysielaní a retransmisii. Tam už niet relevantného dôvodu zo strany politických strán návrh nepodporiť a nezamedziť tým aj kuloárnym rečiam o možnom profite súkromných vysielateľov z prezentácie "bohatších" politických subjektov. Budajov návrh totiž ohraničuje výšku poplatkov len technickými a personálnymi nákladmi vysielateľa. Aj jednotlivé reakcie politických predstaviteľov naznačujú skôr podporu než odmietnutie navrhovaných úprav v zákone o vysielaní a retransmisii. Hovorí predseda SMK Béla Bugár, po ňom Daniel Lipšic z KDH. AUDIO: "Jednoznačne podporíme všetky tie veci, ktoré tam treba opraviť, ale ja zatiaľ sa vyjadrujem vo všeobecnej rovine, lebo to by som mal poznať ten návrh zákona." D.Lipšic: "Čo sa týka možnej zmeny zákona o vysielaní a retransmisii, ja si myslím, že by bola možná dohoda na lepšej a jasnejšej definícii politickej reklamy, aby nevznikali možné výkladové pochybnosti a v každom prípade sme ochotní takúto novelu zákona podporiť." Zdá sa teda, že už na najbližšej schôdzi parlamentu by sa mohlo podariť v zákone o vysielaní a retransmisii definovať jasnejšie pravidlá pre politickú reklamu v médiách. Čo napĺňa jednu zo základných podmienok pre priebeh demokratických volieb.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...