Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       26. apríl 2002 Rómska reprezentácia čaká na generačnú výmenu Katarína Lutherová Niekoľko sociologických výskumov z posledných rokov, konkrétne aj kvalitatívny výskum Svetovej banky v minulom roku, odhalil okrem iného aj skutočnosť, že Rómovia majú medzi sebou oveľa väčšie animozity, konflikty a vzájomné predsudky, než vo vzťahu k majorite. Súčasná roztrieštenosť rómskych politických strán a záujmov ich spoločenskej reprezentácie je toho dôkazom. Ďalšie súvislosti ponúka Katarína Lutherová. Po ostatných parlamentných voľbách sa predstavitelia rómskych politických strán usilovali o koordináciu a následné zlúčenie všetkých rómskych politických strán do jednej, aby mali šancu uspieť v parlamentných voľbách. Začiatkom septembra roku l999 sa štrnásť predstaviteľov dohodlo na vytvorení Rady koalície rómskych politických strán a o rok neskôr úsilie o zjednotenie rómskej politickej scény vyvrcholilo dosiaľ najvýraznejším úspechom zjednocovacieho procesu. Podpísaním dohody o spoločnom volebnom programe, prípravách volieb a vstupu rómskeho politického subjektu do Národnej rady SR. Dnes sú rómske politické strany navzájom rozhádané, Parlament Rómov ako najvyšší orgán reprezentujúci záujmy tejto komunity sa kvôli osobným politickým ambíciám jej predstaviteľov rozpadáva a na otázku o možnosti prípadnej integrácie predstavitelia rómskeho etnika odpovedajú podobne ako na dnešnej tlačovej besede Tibor Loran, podpredseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít. AUDIO: "Ľudsky verím, že k tomu dôjde, len momentálne to nie je možné,pretože už dvanásť rokov sa nám na tej scéne objavujú jedny a tie isté persóny, ktoré nielenže odborne zlyhali, ale aj osobnostne, čiže občiansky. Verím na personálnu zmenu nových generácií." Zásadným problémom prípadnej spojenej kandidátky rómskych politických strán a združení je však aj problém 5-percentnej klauzuly potrebnej na vstup do parlamentu. Táto hranica sa zdá byť vzhľadom na počet Rómov na Slovensku a ich demografické charakteristiky neprekonateľná. Preto sa nemožno čudovať, že aj v tomto období sa rómski lídri usilujú dostať sa na niektorú z kandidátok silných politických strán. Preto sa napríklad Rómska iniciatíva Slovenska prostredníctvom svojho predsedu Alexandra Patkolóa netají úzkou spoluprácou s hnutím a snahou získať preň čo najviac voličských hlasov medzi Rómami. Podobné ambície v posledných týždňoch prejavil aj bývalý predseda Parlamentu Rómov Ladislav Fízik, čo spôsobilo odtrhnutie celej platformy l04 mimovládnych rómskych združení a prakticky rozpad tohto orgánu. Občianske rómske združenia a organizácie sa verejne dištancujú od spolupráce s HZDS a otvorene podporujú prointegračné ambície Slovenska. Takéto politické smerovanie dnes potvrdil aj Ladislav Richter, ktorý predsedá Rade mimovlánych organizácií rómskych komunít. AUDIO: "Tu nejde o boj, tu ide o to, že tých l04 organizácií na Slovensku, to je určitá sila a my budeme robiť mobilizačnú kampaň do volieb, ale nebudeme podporovať žiadnu stranu politickú, ani rómsku, ani nerómsku. Tam je celý pes zakopaný." Analytik Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka sa k súčasnej politickej rómskej scéne vyjadruje ešte presnejšie. AUDIO: "Najväčším problémom, ktorý vnáša animozity do vnútra rómskej populácie je ten istý problém, ktorý rieši samotná majorita a to je vymedzenie sa voči HZDS a samotnému premiérovi Mečiarovi. Jedna časť, menšia, tvrdí, že Mečiar a HZDS predstavuje isté nebezpečenstvo pre Slovensko, z hľadiska integračných snáh, demokratických princípov a oceňuje to, že HZDS do značnej miery pracuje s rómskou populáciou a že prejavuje istý záujem o riešenie tejto problematiky." Zreteľný vplyv najsilnejšieho opozičného hnutia badať najmä na východe Slovenska a čiastkové výsledky prieskumov verejnej mienky už teraz signalizujú, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách dajú Rómovia svoje hlasy predovšetkým HZDS. Mimovládne rómske organizácie preto avizujú mobilizačnú kampaň medzi Rómami s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu účasť vo voľbách. A hoci zdôrazňujú princíp apolitickosti, zároveň vyhlasujú, že pri osobnej agitácii budú odrádzať Rómov od tých politických strán, ktoré by mohli skomplikovať integračné ambície Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...