Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. apríl 2002 Erfurt - kde väzia korene nezvyčajného násilia mladých ľudí? Jaroslav Rozsíval Nemecko sa aj dnes, tri dni po vražednom atentáte 19 ročného študenta v durínskom Erfurte, spamätáva z hlbokého šoku. Všimnime si, ako reagujú na túto tragickú udalosť aj niektorí nemeckí komentátori. AUDIO: „Celé Nemecko smúti, ale ako ukazuje množstvo sútrastných listov, smútia aj v Európe, ale aj za morom, predovšetkým v Spojených štátoch.“ Vyhlásil v sobotu predseda krajinskej vlády Durínska Bernhard Vogel. Vogel pritom nehovoril iba za seba, ale za celý rad nemeckých politikov, ktorí vyjadrovali svoje zdesenie a hlboké poľutovanie nad nezmyselným a priam nepochopiteľným činom 19 ročného Roberta Steinhaeusera, ktorý v piatok 26.apríla vtrhol do budovy Gutenberghovho gymnázia v Erfurte a postrieľal tam dovedna 16 ľudí, aby napokon sám spáchal samovraždu. Zdesenie a bezradnosť doslova ovládli celé Nemecko - bez ohľadu na to, či jeho východnú, alebo západnú časť. Dalo by sa povedať, že toto zdesenie akoby zrazu nechalo padnúť tú stále jestvujúcu pomyselnú hranicu medzi „Wessies“ a „Ossies“, medzi východom a západom zjednoteného spolkového štátu, ktorý akoby vo chvíľach spoločne prežívanej katarzie našiel spoločnú reč, či skôr spoločné mlčanie. Čo viedlo mladého muža, ktorý dvakrát zlyhal ako študent – najprv pri neúspešnom pokuse zmaturovať a potom pri nevydarenom falšovaní lekárskych ospravedlnení, kvôli ktorému bol vylúčený z gymnázia – čo viedlo tohto osamoteného, tichého mládenca z rozvrátenej rodiny k až takému zúfalému činu? Ide o ojedinelý prípad, alebo o prejav stavu súčasnej nemeckej, či celej západnej spoločnosti? Spoločnosti, zameranej v prvom rade na dosiahnutie spoločenského úspechu, či spoločnosti, neschopnej zabrániť tlaku povrchných prejavov prosperity na zraniteľnú psychiku mladého človeka? Viacero nemeckých komentátorov sa dnes snažilo nájsť odpoveď práve na tieto otázky: Ulrich Rauff píše v denníku Sueddeutsche Zeitung: „Nemecko si dnes ani neuvedomuje, že sa opäť raz nachádza vo vojne – táto vojna je síce mimo dosahu vnímania bežného nemeckého občana, kdesi v ďalekej Ázii, nikto nepozná jej tvár, a to ani napriek účasti nemeckých vojakov na mierových operáciách vo svete. A pritom je dnes Nemecko zároveň aj krajinou s rozpolteným podvedomím. Vojna je však hlboko zakorenená v nervoch: krajina sa totiž nachádza pod veľkým tlakom. Po prvý raz po desaťročiach čelí prosperujúci nemecký štát možnosti ekonomického i politického zlyhania a upiera preto všetky svoje obavy na školu. Školu, ako miesto, ktoré sa stalo základom jeho povojnovej budúcnosti. A možno zažívajú aj samotné deti školu ako miesto prvej nekompromisnej selekcie a traumatizujúceho zranenia.“ Uvažuje Ulrich Rauff v denníku Sueddeutsche Zeitung. Dodajme, že tragédia z Erfurtu nie je prvým takýmto prípadom, ku ktorému došlo v posledných rokoch v Nemecku, či v Európe, aj napriek faktu, že prípady násilného útoku žiakov voči svojim učiteľom, či blízkym sú známe predovšetkým zo Spojených štátov. Mladí chlapci, či žiaci nachádzajú svoju inšpiráciu často v prostredí mediálnej komunikácie, v prostredí rodinného mlčania a deštruktívneho trávenia voľného času sledovaním násilných filmov, nahlodávajúcich ich krehučké vedomie a otupujúce zmysel pre realitu. „V prípade explózie toastovača,“ píše zase nemecký komentátor Heribert Prantl, „ručí za produkt výrobca, v prípade sledovania násilného videa však dôjde k explózii v hlave zákazníka. Keby musel za následky takejto explózie ručiť producent, veľmi by si rozmyslel, čo bude produkovať,“ uvažuje Heribert Prantl v Sueddeutsche Zeitung. Heike Schmollová upozorňuje zase v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, tak ako celý rad iných autorov, na výsledky nemeckej štúdie v rámci projektu PISA, pod záštitou OECD, ktorá označuje za najväčšiu slabinu nemeckého školského systému možnosť odsunúť žiaka na najnižšiu možnú školu. Joerg Schindler v denníku Frankfurter Rundschau upozorňuje zase na skutočnosť, že v oblasti školstva dnes pracuje v nových spolkových krajinách Nemecka o tretinu menej ľudí ako pred siedmymi rokmi. Dodáva však: „Mládež je seizmografom spoločnosti. Tí čo sa cítia byť preťažení, obchádzaní, vydedení, sa často uchyľujú k násiliu.“ Nemecký minister vnútra Otto Schilly si preto ako prvý z nemeckých politikov položil otázku – „Čo sa vlastne v našej spoločnosti deje?“ Faktom však je, že podľa platných nemeckých zákonov nebudú musieť byť výsledky vyšetrovania prípadu z Erfurtu zverejnené. V takom prípade však budú nemecké úrady musieť čeliť veľkému nesúhlasu rodičov, žiakov a učiteľov. A snáď aj celej západnej demokratickej spoločnosti, kladúcej si otázky - „Kde sa stala chyba?“ a „Čo je na našom systéme nedokonalé?“ Hľadanie odpovedí na tieto otázky je totiž kľúčom aj k našej spoločnej európskej budúcnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...