Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       1. máj 2002 So stratou členstva odbory strácajú aj dôveru verejnosti Katarína Lutherová Dnešný Sviatok práce si tradične najviac prisvojuje, okrem komunistov, odborárska centrála. Niekdajšie prvomájové oslavné sprievody pred straníckymi tribúnami vystriedali odborármi organizované protestné zhromaždenia s kritickými prejavmi na adresu politiky všetkých doterajších ponovembrových vlád. Do akej miery nachádzajú protestné kampane odborárov podporu a dôveryhodnosť vo verejnosti? Na túto otázku hľadala odpoveď Katarína Lutherová. Pokles členstva v odborových zväzoch združených v Konfederácii od roku l990 neustále klesá. Presnejšiu predstavu o redukcii masovej spoločenskej organizácie poskytujú ročné úbytky členskej základne. Z približne dva a pol milióna členov v roku l990 na súčasných niečo vyše 650 tisíc členov v 37-mich zväzoch. S týmto javom sa zákonite spája aj strata vplyvu a dôvery v spoločnosti, čo si uvedomujú aj samotní odborárski lídri. Hovorí prezident KOZ Ivan Saktor: AUDIO: "V Slovenskej republike dôveruje odborom dnes viac ako 32 percent občanov. I napriek tomu, že pracujeme v takýchto zložitých podmienkach, v Českej republike dôveruje 35 percent obyvateľov. Nechcem porovnávať, samozrejme, že nás to mrzí, že nám tak málo ľudí dôveruje, ale zrejme je to dopad aj celospoločenského vývoja za posledných 11 rokov." Vysvetlenie príčin klesajúcej dôveryhodnosti odborov spočíva predovšetkým v ustupujúcom presvedčení ľudí, že by sa štát mal o nich prostredníctvom takejto inštitúcie postarať. Do polovice 90-tych rokov sa ešte udržiavala pomerne vysoká hladina dôvery obyvateľov k odborom ako k inštitúcii, ktorá vie zabezpečiť lacnejšie rekreácie alebo výhodné pôžičky, či zamestnanecké výhody zakotvené v kolektívnych zmluvách so zamestnávateľmi. Išlo o akúsi zotrvačnosť pozitívneho vzťahu k odborom, ktorý sa vypestoval ešte v totalitnom režime. Opačný proces nastal až v posledných rokoch. Hovorí analytička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová. AUDIO: "Pokles dôvery, s ktorým sú odbory konfrontované v súčasnosti, nastal v posledných dvoch troch rokoch. Celkovo to súvisí s tým, že klesá členská základňa odborov a ďalej sa zmenil obraz odborov. Odborový zväz sa dosť politicky angažoval a mnohým ľuďom nebolo jasné, či obhajuje ich vlastné záujmy a nie nejaké svoje politické pozície." Zaujímavé je aj sociálno-demografické hľadisko pri poklese dôvery k odborom. V súčasnosti najväčšiu nedôveru k odborom zaznamenávajú sociologické prieskumy u vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Pokles dôvery pritom súvisí so spokojnosťou s výsledkami rôznych aktivít odborov. Od poskytovania služieb a výhod až po schopnosti vedenia odborových organizácií vyjednávať so zamestnávateľmi kolektívne zmluvy. Podľa výsledkov prieskumu IVO až 45 % opýtaných vyjadrilo nespokojnosť s činnosťou odborov a takmer tretina konštatovala, že odbory nemajú vo vedení ich podniku žiadnu autoritu. Protesné nátlakové akcie, ktoré v posledných rokoch organizuje KOZ, síce zaznamenali podporu obyvateľov, ale väčšinou išlo o tie sociálne skupiny, na ktoré dopadá zvýšená sociálno-ekonomická záťaž transformácie. Ide najmä o nezamestnaných a robotníkov. Ako teda charakterizovať súčasné postavenie odborov v spoločnosti v súvislosti so všeobecným poklesom dôveryhodnosti a podpory? Odpovedá opäť sociologička Oľga Gyarfášová. AUDIO: "Ja si myslím, že na jednej strane môžu byť tie očakávania voči odborom aj veľmi vysoké a neprávom vysoké, pretože odbory tiež nemôžu zvýšiť ľuďom platy alebo ponúknuť im pracovné miesta. Čiže ten pokles dôveryhodnosti môže súvisieť aj s tým, že dnes je na Slovensku medzi ľuďmi rozšírená značná nespokojnosť a taká sociálna frustrácia, ktorá sa nakoniec obracia proti všetkým. Aj proti vláde, aj proti parlamentu, aj proti jednotlivým politickým stranám." Môžeme teda konštatovať, že postavenie odborov ako verejnopolitického "hráča" si musia hľadať v prvom rade samotné odbory. S tým samozrejme súvisí aj to, že predstava o ich poslaní sa musí zmeniť aj vo vedomí občanov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...