Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       1. máj 2002 Politická reprezentácia žien na Slovensku - deklarovaný záujem vysoko vyhráva nad realitou Oľga Štefucová Výsledky aktuálnych prieskumov verejnej mienky naznačujú, že spoločnosť vníma zastúpenie žien v politike - a v parlamente zvlášť - ako nedostatočné. Napriek tomu politické strany neurobili v tomto volebnom období zatiaľ nič, čo by naznačovalo nový smer. Šancu, aby sa prejavil už v jesenných parlamentných voľbách, naznačia až kandidátne listiny. Na problém sa bližšie pozrela Oľga Štefucová. Hoci v spoločnosti verejný diskurz na túto tému naberá v poslednom období pozitívny trend, realita zostáva nezmenená. Nízke percento účasti žien v tzv. vysokej politike je charakteristické pre celé dvanásťročné obdobie formovania demokracie na Slovensku. Kritický postoj spoločnosti sa totiž nedarí premietnuť do dostatočného tlaku verejnosti na politické subjekty, aby už na kandidátne listiny dávali ženy na voliteľné miesta. Darina Malová z katedry politológie Univerzity Komenského v rámci prednášok Centra rodových štúdií prezentovala názor: AUDIO: "Ženské otázky, napriek tomu, že ja si dovolím tvrdiť, že naše ženy sú politické stvorenia, aktivizujú sa v rámci možností, ale tie ženy nie sú reprezentované na relevantných straníckych postoch." Ak obídeme faktory podmieňujúce zastúpenie žien v politike - tj. kultúrne tradície či rodové úlohy a následne ekonomické a sociálne podmienky života žien - a sústredíme sa na vývoj tohto problému v období po roku 1990 zistíme, že trend má kolísavý charakter. V prvých slobodných demokratických voľbách v roku ´90 to bolo 12 percent, v roku ´92 iba 10, v ´94 roku 13 a v posledných parlamentných voľbách v roku 1998 ll percent. Hlbší pohľad do výsledkov volieb odhalí aj to, že väčšie politické strany, ktoré majú viac kresiel v parlamente sú ochotné viac "riskovať" a väčší počet žien zaraďujú už na kandidátne listiny. Príkladom je HZDS vo voľbách v roku ´94, keď zo získaného počtu 61 parlamentných kresiel až 15 obsadili ženy. Posledný "volebný" vývoj v tomto smere poukázal tiež na skutočnosť, že ženy majú viac možností uplatniť svoje politické ambície v novovznikajúcich stranách - tu zasa možno uviesť príklad SOP v posledných voľbách v roku ´98. Politologička Darina Malová vysvetľuje trendy takto: AUDIO: "Tá stratégia politických strán je jasná. Áno, my chceme ženy na kandidátkach, len nám povedzte, kde sú. Ale keď má strana šancu dostať 10 mandátov, tak ženskí kandidáti začínajú tak okolo toho 8 miesta." Nezanedbateľný vplyv na zastúpenie žien vo vrcholovej politike má volebný systém. Zatiaľ, čo väčšinový nepraje tomuto trendu, pomerný - platný aj na Slovensku - vytvára priaznivejšie podmienky pre zvýšenie percenta žien. Darina Malová však aj tu upozorňuje na riziká: AUDIO: "Negatívnejší problém, čo máme s našim volebným systémom, je skutočnosť, že o tom, kto pôjde do parlamentu rozhodujú stranícke exekutívy. To znamená stranícke sekretariáty. A tam si vyberajú predovšetkým kandidátov, ktorí sú poslušní v prvom rade, budú hlasovať disciplinovane, prípadne patria medzi významných donnorov strany a ani jedno ani druhé sa zrejme nevzťahuje na ženy." Ako von z tejto zaužívanej praxe, ako zmeniť postup politických subjektov vo vzťahu k ženám a ich možnej účasti na zákonodarnej moci je otázka, ktorú si kladú nielen členky ženského parlamentného klubu, ale aj viacerí odborníci, sociológovia, výnimočne aj politici. Ukázalo sa, že cesta "kvótovania" zatiaľ nie je priechodná v rámci novelizácie volebného zákona. Zmena volebného systému rovnako zatiaľ neprichádza do úvahy - s návrhom nepochodila v parlamente ani súčasná vládna koalícia - a zmeny, ktoré dosiahla sú minimálne. A to aj napriek tomu, že práve jej strany najviac kritizovali Mečiarov volebný zákon. Jednu z ciest pre zvýšenie počtu žien v politickej reprezentácii Slovenska naznačila politologička Darina Malová: AUDIO: "Ako východisko pre nejakú politickú akciu by tu bola možná koalícia s tretím sektorom. Tretí sektor je vlastne jediný sektor u nás, ktorý je tak milo prefeminizovaný." Ktorá politická strana by si však trúfla uvoľniť miesto na svojej volebnej kandidátke väčšiemu počtu nezávislých kandidátov z prostredia tretieho sektora sa nateraz skôr nedá, ako dá predpokladať. A tak zostaňme pritom, že situácia sa iba ťažko zmení bez silnejšieho tlaku spoločnosti na politické strany. Časový horizont, kedy sa ich deklarovaný záujem o vyššiu účasť žien v politike premietne do skutočnosti, je zatiaľ ťažké odhadnúť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...