Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       3. máj 2002 Miera korupcie pravdepodobne klesá, zvyšuje sa ale citlivosť spoločnosti na ňu Attila Lovász Aj vďaka opatreniam vlády za ostatné tri roky sú oblasti, v ktorých je možné predpokladať zníženie stavu korupcie. Povedal to dnes vicepremiér Ivan Mikloš, ktorého úrad má pod gesciou aj vládnu protikorupčnú koordinačnú jednotku, zaboberajúcu sa dopadmi zákonov, noriem a ovplyvňovania štátneho aparátu na mieru korupcie. Mikloš sa pri svojich tvrdeniach odvoláva na výskumy verejnej mienky, ktoré však neskúmajú mieru korupcie, ale mieru jej vnímania. Ako argument použil aj fakt, že za tri roky sa zvýšil počet článkov, venujúcich sa téme v tlači na trojnásobok. AUDIO: "Tento zvýšený výskyt článkov prispieva aj k tomu, že verejnosť je citlivejšia, čo je veľmi dobré. Ale zároveň tento zvýšený výskyt informácií môže viesť aj k pocitu, že korupcia je horšia, ako bola predtým, lebo predtým sa o nej veľa nepísalo." Mikloš má pravdu v tom, že od roku 1999 sa tlač veľmi citlivo venovala čo i len náznakom klientelizmu. Stačí, ak si len z archívu nášho vysielania vyberieme kauzy privatizácie telekomunikácií a politickej zodpovednosti vtedajšieho ministra Gabriela Palacku, podozrenia z klientelistických praktík tiež ministra Ľudovíta Černáka, ale hoci aj zrušenie a odvolanie tendra na prístavnú spoločnosť po podozrení z netransparentnosti jej predaja. História Dzurindovej vlády je sprevádzaná korupčnými škandálmi a neznalý pozorovateľ by z toho mohol vyvodiť záver, podľa ktorého sa situácia zhoršuje. Hovorí znovu Ivan Mikloš: AUDIO: "Do konca roku 98 bolo politikou vlády utajovanie informácií - hovorím to len preto, lebo ako by sme zabúdali na to, čo tu do roku 1998 bolo." V tomto smere si môže pripísať koaličný kabinet za tri roky celkom slušné výsledky. Najdôležitejším - a tak to hodnotí vicepremiér Mikloš - je zákon o slobodnom prístupe k informáciam. Na základe neho totiž verejnosť dostala šancu zisťovať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozhodovania o veciach verejných, a to nielen na vládnej ale aj na najnižšej miestnej úrovni. Verejnosti sú však menej známe zákony, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, konkurzov či exekučného poriadku. Najlepšími inštrumentami, ktoré však môže akákoľvek vláda použiť sú tzv. nepriame nástroje. Ako príklad možno uviesť licenčnú politiku, ktorá ešte donedávna doslova generovala korupciu, pričom značná časť licencií a povolení sa ukázala byť úplne zbytočnou. Vláda však má obrovský nedostatok v klasicky skorumpovaných odvetviach - sociálnych veciach, zdravotníctve a školstve, pričom aj súdnictvo je vnímané občanmi veľmi negatívne. Vláda totiž práve kvôli svojej rôznorodosti a tápajúc v problémoch vnútornej opozície nebola schopná ešte naštartovať reformu dôchodkového poistenia, pričom tá je koncepčne aspoň hotová. V zdravotníctve sa však neudialo doslova nič a školstvo musí prejsť zásadnou reformou financovania. Hovorí Ivan Mikloš: AUDIO: "Tu je veľmi dôležité, či existuje politická vôľa. Tento problém je živý a citlivý na Slovensku, ale som presvedčený, že dochádza k pokroku a je tu tendencia zlepšovania stavu." Politická vôľa ale nie vždy existovala. Samotný zákon o slobodnom prístupe k informáciam vyvolal búrlivé diskusie najmä kvôli odporu štátneho a samosprávneho úradníckeho aparátu, kde je nemálo takých, ktorí z úplatkov doslova žijú. V mnohých prípadoch ale zostávajú v platnosti opatrenia, ktoré systémovo vyrábajú korupčné správanie. Typickým príkladom je nenovelizovaný Liečebný poriadok a bodové hodnotenie lekárov, pričom najkorupčnejší mechanizmus je v kategorizácii liekov. Podobne vytvára korupčné správanie sa aj systém prijímania študentov na vysoké školy. V súdnictve by veľmi pomohol súdny manažment, ktorý bol vyskúšaný v Banskej Bystrici a na ktorý sa hľadajú finančné zdroje. Zverejnenie dotácií v poľnohospodárskej výrobe bolo doslova "vydupané" verejnosťou, rezort a jeho šéf Pavel Koncoš totiž odolával dlho tlakom na sprístupnenie týchto informácií. Politik, sľubujúci odstránenie korupcie, je pravdepodobne populista. Korupcia sa nedá odstrániť celkom, dá sa však znižovať jej miera, dá sa zvyšovať citlivosť občanov na veci verejné. V tomto smere urobila Dzurindova vláda veľa, ale zďaleka nie toľko, koľko od nej očakávala voličská verejnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...