Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. máj 2002 Podľa IPI najviac ohrozil v minulom roku slobodu tlače v SR prípad trestného stíhania novinára Katarína Lutherová Medzinárodné novinárske organizácie každoročne vydávajú rozličné správy, ktoré z viacerých aspektov monitorujú dodržiavanie základných princípov slobody tlače v jednotlivých krajinách. Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý pripadá z rozhodnutia OSN na 3.máj, zverejnil výročnú správu Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni. Medzi krajinami, ktoré si všíma je aj Slovensko. Viac informácií ponúka Katarína Lutherová. Za najzávažnejšie porušenie slobody tlače na Slovensku v uplynulom roku sa podľa autorov tejto správy považuje stíhanie novinára Aleša Krátkeho. Ako je známe, žalobu za porušenie paragrafov Trestného zákona o hanobení republiky a jej predstaviteľov podala na komentátora denníka Nový čas Kancelária prezidenta SR. Podnet na trestné stíhanie prezident nestiahol ani na základe výzvy viacerých medzinárodných novinárskych združení, ani po búrlivej diskusii v slovenských médiách. Za tento postup si hlava štátu v správe Medzinárodného tlačového inštitútu vyslúžila kritiku, že nedokáže tolerovať názory novinárov a zároveň aj upozornenie, citujeme, že "Slovensko sa uchádza o vstup do EÚ a perzekúcia žurnalistov za ich názory na inštitúcie a zvolených politikov nie je v súlade s kandidatúrou SR", koniec citátu. Nezávislý expert v mediálnej oblasti Andrej Školkay však upozorňuje, že tento konkrétny prípad sa v podobných správach medzinárodných združení vyskytuje aj vďaka svojej pomerne vysokej publicite v domácich médiách. Podľa neho sú v súčasnosti médiá vystavené ďaleko nebezpečnejším tlakom než zo strany politikov. Hovorí Školkay: AUDIO: "Myslím, že sme v tretej fáze, ktorá sa prejavuje tým, že tlaky niektorých vlastníkov médií sú veľmi výrazné v niektorých prípadoch. Plus je tam ešte ďalší fenomén, ktorý začal pred niekoľkými rokmi a to je tlak podnikateľských a pseudopodnikateľských či mafiánskych kruhov proti médiám a novinárom". Ako ďalej Andrej Školkay uviedol, formy nátlaku voči médiám majú podobu otvoreného zastrašovania až po súdne procesy na obhajobu osobnosti v rámci trestného a občianského práva. Konkrétne prípady sa len málo prezentujú na verejnosti, takže monitoring medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré sa slobodou médií zaoberajú, ich zatiaľ neregistruje. Vráťme sa ešte raz k výročnej správe Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorá bola rovnako kritická nielen k prezidentovi ale aj ku slovenskej vláde. Výhrady smerovali ku skutočnosti, že kabinet nepodporil odstránenie paragrafov o hanobení republiky a jej predstaviteľov z Trestného zákona. Účinnosť "totalitných" paragrafov po neúspešnom pokuse o ich vylúčenie v parlamente, zrušil až v januári tohto roku Ústavný súd. Pozastavil ich účinnosť a to s odôvodnením, že ich uplatňovanie môže ohroziť slobodu prejavu. Trestné stíhanie voči novinárovi Krátkemu sa síce zastavilo, ale tieň z používania nedemokratického prístupu predstaviteľov štátu k médiám zostal.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...