Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. máj 2002 Nejasné pravidlá v slovenskom mediálnom priestore Katarína Lutherová Kritická zmienka o porušovaní slobody médií na Slovensku v nedávno zverejnenej výročnej správe Medzinárodného tlačového inštitútu podľa mienky nezávislých expertov zachytáva len špičku ľadovca. Najčastejšie sa uvádza prípad trestného stíhania novinára Aleša Krátkeho za údajné hanobenie republiky a jej predstaviteľov na podnet Kancelárie prezidenta SR. Mediálnu oblasť však postihuje celý rad iných nedostatkov, ktoré zatiaľ monitoring medzinárodných inštitúcií neregistruje. V nasledujúcom príspevku o nich hovorí Katarína Lutherová. Už v minulosti odborníci upozorňovali na to, že väčšina problémov v mediálnej oblasti vyplýva z toho, že existenciu médií, ktoré umožňujú uplatňovanie ústavných práv občanov na informácie a slobodné vyjadrovanie názorov, zásadne ovplyvňujú nekoordinované rozhodnutia na úrovni viacerých rezortov. Na Slovensku nejestvuje žiadna štátom formulovaná predstava mediálneho systému, problematika médií sa postupne dostala do pôsobnosti len ministerstva kultúry. A to, ako vyplýva z hodnotenia podpredsedu parlamentného výboru pre kultúru Jána Budaja, so svojimi návrhmi nevyhnutných reformných legislatívnych zmien za celé volebné obdobie neuspelo. Ján Budaj: AUDIO: "Minister Kňažko nedokázal alebo z objektívnych príčin nevybudoval legislatívne prostredie. Dnes má v poradí už tretieho alebo štvrtého mediálneho experta, asi dva roky nefungovala Rada vlády pre médiá a keď sa nakoniec rozbehla, tak sa rozpadla. Skutočne veľa subjektívnych i objektívnych dôvodov spôsobilo, že ministerstvo neprijalo žiadnu zásadnú a kontrolovateľnú koncepciu ako postupovať v médiách". Vinou niektorých nedotiahnutých kompetencií v zákone sa v uplynulom období dostala do nezávideniahodnej situácie aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má dohliadať na práva i povinnosti vysielateľov v rámci europskych štandardov. Ako sa pre našu rozhlasovú stanicu vyjadril nezávislý expert pre médiá Andrej Školkay: AUDIO: "Táto rada má veľmi malé právomoci, aby robila to, čo je jej úlohou. Napriek tomu, že má tam dosť ľudí, má dosť zariadení, prakticky politici ju spravili bezzubou. Konkrétne by som povedal, že jeden politik." Konkrétne ide o prijatie pozmeňovacieho návrhu poslanca Jirka Malchárka, ktorým parlament novelizoval zákon o vysielaní a retransmisii. Len dodajme, že Malchárek je síce nezávislým poslancom, ale súčasne je aj popredným predstaviteľom strany ANO, ktorú založil majiteľ súkromnej TV Markíza Pavol Rusko. Zmena, ktorú presadil v NR SR Malchárek, sa týka postupu rady pri udeľovaní pokút. Pred jej prijatím mohla rada udeliť pokutu ihneď, napríklad pri porušení zákona o volebnom moratóriu. Po novelizácii musí rada najskôr porušovateľa zákona opakovane upozorniť, až potom ho môže sankcionovať. Prax s obštrukciami v prípade pokút v minulom roku jasne dokumentuje Správa o stave vysielania a činnosti Rady za minulý rok, ktorá sa predkladá do parlamentu. Ako nám v tejto súvislosti povedala riaditeľka Kancelárie rady Jarmila Grujbárová: AUDIO: "Keď si zoberiete našu správu a ten počet upozornení, ktorý musela udeliť predtým ako môže pristúpiť k udeleniu pokuty, tak vlastne zistíte, že sme do nemoty upozorňovali, upozorňovali a samozrejme, výsledok bol žiaden". Tak sa darilo aj vo verejnoprávnych médiách vysielať skryté reklamy, odvysielať takmer všetky časti kontroverzného japonského seriálu Pokemón s možnými nepriaznivými účinkami na detskú psychiku. V prípade Markízy to bolo najmä nevyvážené, jednostranné politické spravodajstvo. Zatiaľ sa výrazne nepresadili ani samoregulačné mechanizmy v praxi jednotlivých médií. Či ide o Chartu pre spravodajstvo a publicistiku v STV alebo iných etických kódexov. Tlačovú radu, ktorá je vo väčšine vyspelých krajín orgánom etickej samoregulácie novinárov, sa podarilo vytvoriť novinárom a vydavateľom až pred mesiacom, takže poslanci medzitým sami prišli s iniciatívou vytvorenia tzv. mediálnej rady podľa masmediálneho zákona, ktorý by mal nahradiť 40 rokov starý Tlačový zákon. S blížiacim sa termínom volieb a niektorých nedoriešených zásadných otázok, akým je napríklad možné politické zneužitie, keďže časť členov mediálnej rady by mal voliť parlament, sa šance na prijatie nového zákona zmenšujú. A to sme ešte nehovorili o nebezpečných tlakoch podnikateľov a a vplyvných ekonomických skupín na médiá a novinárov, o rozmáhajúcej sa korupcii a pretrvávajúcej závislosti verejnoprávnych inštitúcií, akou je aj Tlačová agentúra SR, od štátneho rozpočtu. Skrátka, mediálne prostredie na Slovensku ešte stále nie je štandardné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...