Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. máj 2002 Nezávislí experti INEKO udeľujú rating reformám Katarína Lutherová Jedným z cieľov mimovládnych organizácií je aj sledovanie efektívnosti reformných opatrení vlády ako základného predpokladu dlhodobého rastu kvality života občanov Slovenska. Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy /INEKO/ v tejto súvislosti pripravil samostatný projekt. Viac informácií pridáva Katarína Lutherová. Skratka HESO patrí projektu s názvom Hodnotenie ekonomických a sociálnych zmien. V rámci neho sa hodnotiaca komisia zložená z ekonómov, analytikov, odborných žurnalistov, zástupcov akademickej obce, stavovských organizácií a zástupcpv samosprávy vyjadruje k navrhovaným a realizovaným krokom vlády i poslancov. Cieľom pravidelných štvrťročných hodnotení však nie je poskytovanie odborných východísk pre činnosť týchto orgánov, ale adresátmi analýz o kvalite a dôležitosti konkrétnych reformných opatrení je v prvom rade verejnosť. Ako nám povedal jeden z koordinátorov projektu HESO Dušan Zachar: AUDIO: "Výber opatrení realizuje INEKO na základe verejnej diskusie o tých-ktorých opatreniach, ich dôležitosti, pertraktovaných opatreniach v článkoch, periodikách, odbornej a všeobecnej tlače." Príčiny, prečo sa v posledných rokoch nedarí úspešne zvládnuť dôležité reformy vo viacerých oblastiach, sú rozličné. Najčastejšie sa uvádza nedostatok financií a azda ešte častejšie nedostatok politickej vôle. Projekt HESO má ambíciu dlhodobo informovať občanov o výsledkoch svojich analýz, čím by sa zvýšil tlak na potrebu realizovania reforiem, a teda aj na nevyhnutnosť dosiahnuť ich politickú priechodnosť. Na ilustráciu uveďme aspoň niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré obsadili v hodnotiacej škále projektu HESO za prvé tri mesiace tohto roku popredné priečky a získali tak pozitívne body nezávislých expertov. Z celkového počtu 27-mich vybraných opatrení komisia najviac ocenila privatizáciu SPP a prisúdila jej koeficient dôležitosti 86 percent. Nasleduje zákon o elektronickom podpise, projekt informatizácie súdnictva a predaj Slovenskej poisťovne. Plusový rating získal aj prijatý vysokoškolský zákon a novela zákona o verejnej službe. Opačné, teda negatívne hodnotenie dostalo zrušenie tendra na predaj Slovenských lodeníc Komárno, návrh FNM na rozdelenie výnosu z privatizácie SPP a ďalšie. Tabuľku s najvyšším mínusovým bodovým ohodnotením uzatvára poslanecký návrh na odškodnenie klientov nebankových finančných subjektov s takmer stopercentnou mierou nesúhlasu. Nezávislí experti hodnotili aj odmietnutie vlády netransformovať štátnu tlačovú agentúru TASR. Ako v tejto súvislosti povedal koordinátor projektu HESO Dušan Zachar: AUDIO: "Hodnotiaca komisia odborníkov priradila odsunutiu transformácie TASR negatívny rating mínus 59 bodov z bodovej škály od plus 300 do mínus 300 bodov. Odborníci považujú za nevyhnutné odštátniť TASR, nakoľko z dlhodobého hľadiska je neudržateľný stav tejto štátnej inštitúcie, ktorá je v tomto roku financovaná zo štátneho rozpočtu až 70-timi miliónmi korún." Absenciu transformácie národnej tlačovej agentúry posudzujú nezávislí experti ako spoločný neúspech TASR a ministerstva kultúry, keďže sa spolu štyri roky nevedeli dohodnúť na jej konečnej forme. Následné odmietnutie vlády transformovať agentúru na akciovú spoločnosť so stopercentným vlastníctvom štátu a možnosť jej postupného odpredaja mediálnym subjektom, bolo posudzované ako tradičné politické riešenie, ale aj aj cestu "ako si nepohnevať novináro". Navyše v komentári projektu HESO sa konštatuje, že niektorí politici a štátni úradníci, ktorí sa teraz pasujú do úlohy advokátov štátnej TASR, budú pravdepodobne robiť všetko preto, aby sa jej fungovanie nepriblížilo k trhovému mechanizmu. V konkurencii so súkromnými subjektami by TASR totiž ťažko obstála bez štedrého štátneho príspevku. K projektu HESO Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy ešte dodajme, že od roku 2000, keď sa začali pravidelne zverejňovať analýzy reforiem, vývoj pozitívnych hodnotení má klesajúcu úroveň a osciluje len okolo stredu. Aj to je neklamný signál "dobiehania" tejto vládnej koalície k termínu parlamentných volieb, bez ambície presadiť zásadnejšie štrukturálne zmeny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...