Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. máj 2002 Odporúčania Rady Európy na odstránenie dedičstva totality z roku 1996 boli v SR až doteraz neznáme Boris Koreň Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo ešte v roku 1996 Rezolúciu o opatreniach na odstránenie dedičstva bývalých komunistických systémov. Na Slovensku sa však o nej po prvýkrát hovorí až v týchto dňoch. Informuje Boris Koreň. Podľa vedúceho odboru na dokumentáciu zločinov komunizmu Ministerstva spravodlivosti SR Mariána Gulu sa o rezolúcii dozvedeli až na začiatku tohto roka, keď boli pozvaní na konferenciu predstaviteľov inštitútov zaoberajúcich sa dokumentovaním a odhaľovaním zločinov komunizmu v Budapešti. Nasledovalo doslova pátranie po tomto dokumente: AUDIO: "Táto rezolúcia nebola preložená do slovenčiny, nebola teda známa na Slovensku. Nakoniec sme ju dohľadali v Kancelárii Rady Európy, bohužiaľ, nebola preložená. Tak sme ju teda nechali preložiť, aby sa mohli aj občania Slovenska oboznámiť s tým, čo odporúča Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v tejto súvislosti." Rezolúcia bola prijatá v roku 1996, boli do nej teda už zahrnuté aj prvé skúsenosti niektorých postkomunistických krajín. Pokiaľ teda ide o jej obsah, podľa Gulu: AUDIO: "Popisuje v prvom rade, akým spôsobom majú postkomunistické krajiny prejsť od komunizmu, od totalitného systému, k demokracii. Zhruba by sa to dalo rozdeliť na tri časti. Malo by to byť zriaďovaním nových inštitúcií, či rušením starých inštitúcií, prijímaním nových zákonov a tretí dôraz je tam kladený na zmenu mentality. Oni to tam presne popisujú, že je to zmena v srdciach ľudí a zmena myslenia." Parlamentné zhromaždenie Rady Európy upozorňuje aj na nebezpečenstvá transformačného procesu, medzi ktorými menuje korupciu, organizovaný zločin a v najhoršom prípade "zamatovú obnovu" totalitného režimu. Odstraňovanie dedičstva bývalých komunistických režimov by malo prebiehať na základe nasledujúcich zásad: "demilitarizácie, ktorá zaistí, že sa ukončí s militarizáciou v podstate civilných inštitúcií, ako s existenciou vojenskej väzenskej správy, alebo vojsk ministerstva vnútra, ktorá je typická pre komunistický totalitný systém". Druhou zásadou by mala byť decentralizácia, zvlášť na miestnej a regionálnej úrovni a v štátnych inštitúciách, ďalšími demonopolizácia a privatizácia a debyrokratizácia, "ktorá by mala redukovať prehnanú reguláciu a prenos právomocí od byrokratického aparátu späť k občanom". Veľký priestor je v dokumente venovaný vyrovnávaniu sa s komunistickou minulosťou v trestnoprávnej a morálnej rovine. Ako pripustil poradca ministra spravodlivosti Peter Dinuš: AUDIO: "V rezolúcii 1096 sú definované tie zásady, ktoré Slovensko viac-menej nerobí, alebo zatiaľ odmieta robiť. Ja by som to chcel zhromaždiť do takých troch zásad, a to je: stíhanie trestných činov, sprístupňovanie materiálov bývalých represívnych zložiek komunistického režimu a potom lustrácie." Odporúčanie Rady Európy napríklad pripúšťa úpravu premlčacích lehôt pre niektoré trestné činy a vyzýva aj k potrestaniu tých zločinov, "ktoré v čase spáchania nepredstavovali trestný čin podľa vnútroštátneho práva, ktoré však boli považované za trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi". Rezolúcia ďalej odporúča otvorenie archívov tajných služieb a pripúšťa prijatie lustračných zákonov. Riaditeľ Odboru dokumentácie zločinov komunizmu Marián Gula v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Na Slovensku sa táto situácia vlastne už dlhý čas nepohla z miesta. Prestal platiť lustračný zákon, trestné stíhanie je tu rozbehnuté vlastne ešte z dôb federácie a sprístupňovanie zväzkov je v podstate na nulovom bode." Gula informoval o dvoch iniciatívach, ktoré by mali napraviť stav, aspoň pokiaľ ide o sprístupnenie dokumentov komunistických bezpečnostných zložiek. Prvou je zatiaľ len legislatívny zámer ministerstva spravodlivosti. Predpokladá sprístupnenie zväzkov bezpečnostných zložiek tým osobám, ktoré boli prenasledované, túto kompetenciu by malo dostať ministerstvo vnútra, prípadne Slovenská informačná služba. Druhou iniciatívou je návrh poslanca Jána Langoša, známy ako Zákon o pamäti národa. Prešiel už prvým čítaním v parlamente a podľa neho by sa mal zriadiť zvláštny úrad, ktorý by mal mať v kompetencii obdobie rokov 1939-89. Jeho úlohou má byť tiež sprístupňovanie materiálov po bezpečnostných zložkách, rozsah sprístupňovania by bol podstatne väčší, ako pri návrhu ministerstva spravodlivosti - išlo by nielen osoby, ktoré boli prenasledované, ale aj o bádateľov, historikov, novinárov a podobne. Marián Gula vyzval k urýchlenému prijatiu jedného z týchto zákonov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...