Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. máj 2002 Sociologička Gyarfášová o nerozhodnutých voličoch Jana Pankovčínová V septembrových parlamentných voľbách budú zrejme politické strany pri o niečo nižšej volebnej účasti ako v roku 1998 zápasiť o viac hlasov nerozhodnutých voličov. V téme pokračuje Jana Pankovčínová. V parlamentných voľbách v roku 1998 prišlo k volebným urnám viac ako 84 percent oprávnených voličov, čo je v histórii postkomunistických krajín i samostatného Slovenska jedinečne nadpriemerný výsledok. Prieskumy i odborníci pre tohtoročné voľby predpovedajú volebnú účasť v rozsahu 70 až 75 percent voličského potenciálu. Sociologička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová v tejto súvislosti pre Slobodnú Európu uviedla: AUDIO: "Tá úroveň rozhodnutosti voličov nie je nejako výrazne nižšia, ako bola v rovnakom čase v roku 1998. Je to okolo 70 až 75 percent, pričom ten zvyšok - 25 až 30 percent - nehovorí, že nepôjde voliť, to hovorí len desatina oprávnených voličov, ale asi 20 percent tvrdí, že chcú ísť voliť, ale nevedia zatiaľ koho." Skúsenosti politológov i sociológov hovoria, že z balíka 20-tich percent nerozhodnutých voličov sa polovica z nich napokon volieb nezúčastní. Strany tak síce budú vo volebnej kampani teoreticky zápasiť o pätinu nerozhodnutých voličov (20 percent), v praxi však pôjde zrejme len o desatinu - teda desať percent. Úvahy o očakávanej agresívnej kampani nevníma Gyarfášová tragicky. K tomu, ako môže ovplyvniť práve nerozhodnutých, poznamenala: AUDIO: "Tí, ktorí sú naozaj rozhodnutí, tak myslím si, že ich kampaň neovplyvní. My sme v roku 1998 robili výskumy pri odchode z volebných miestností a tam sa ukázalo, že asi dve tretiny ľudí sa rozhodnú už pred volebnou kampaňou. Samozrejme, u rôznych strán je pevnosť toho zázemia iná. Povedzme v prípade SMK, HZDS ale aj KDH je tá rozhodnutosť pomerne silná. Nedá sa priamočiaro povedať, že čím bude kampaň tej-ktorej strany agresívnejšia, tým bude tá strana úspešnejšia. Je istá hranica, za ktorou začína byť tá agresvita volebnej kampane kontraproduktívna." Veľkú časť dnes nerozhodnutých voličov tvoria mladí ľudia, prvovoliči. Ich sympatie podľa prieskumov verejnej mienky si zatiaľ najviac získavajú nové strany SMER a ANO, a tiež premiérova SDKÚ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...