Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. máj 2002 Predpokladaná nižšia volebná účasť súvisí aj s neexistenciou „antimečiarovského bloku“ Jana Pankovčínová V septembrových parlamentných voľbách budú politické strany zápasiť zhruba o 20 percent nerozhodnutých voličov. Kým volebná účasť vo voľbách roku 1998 predstavovala rekordných 84 percent voličov, v septembri by malo k volebným urnám prísť okolo 70 až 75 percent voličov. Viac už ponúka príspevok Jany Pankovčínovej. Predpokladaná nižšia volebná účasť v tomto roku súvisí podľa odborníkov aj s tým, že - na rozdiel od ku 1998 - nie je nevyhnutné vytvárať niečo podobné ako bol antimečiarovský blok strán, ktorý voličov výrazne mobilizoval. Tento blok predstavovala najmä Slovenská demokratická koalícia, ktorú vytvorilo päť subjektov, avšak pred dvoma rokmi sa rozpadla. V každom prípade ale zohrala významnú úlohu pri odsunutí expremiéra Mečiara a HZDS od moci. Jeho vládna politika izolovala Slovensko od integračných procesov. Podľa analytikov neexistencia takéhoto bloku môže mať negatívny vplyv na volebnú účasť, paradoxne napriek tomu, že práve v septembri budú voliči fakticky rozhodovať o vstupe krajiny do Európskej únie a NATO. Sociologička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová zdôraznila aj ďalší moment, ktorý zrejme ovplyvní výsledok volieb: AUDIO: "...že sa dá očakávať, že v týchto voľbách viac voličských hlasov prepadne. To znamená, že voliči budú hlasovať aj za strany, ktoré nakoniec neprekročia tú 5-percentnú hranicu. Ešte pripomeniem, že v 1998 roku toto bolo naozaj veľmi minimálne, malé percento." Riziká prepadu voličských hlasov sa týkajú subjektov, ktoré v prieskumoch dlhodobo vykazujú malé šance prekročiť 5-percentnú hranicu vstupu do parlamentu. Ide najmä o ľavicu - SDĽ, SOP, sociálnu demokraciu, Komunistickú stranu Slovenska či Ľavicový blok exposlanca HZDS Kalmana. Problém prepadu hlasov sa ale týka aj malých stredo-pravých strán - Kaníkovej DS a Budajovej DÚ, či Občiansko-konzervatívnej strany. Sympatizanti malých strán teda riskujú, že sa ich hlasy prerozdelia v prospech veľkých strán, ktoré sa do parlamentu dostanú. Predpokladaná nižšia, avšak aj v porovnaní s európskymi krajinami štandardná volebná účasť, súvisí podľa Gyarfášovej najmä s oslabením strán, ktoré v roku 98 vytvorili antimečiarovský blok: AUDIO: "Keď sa pozrieme na tých nerozhodnutých, tak sú to práve voliči tých strán, ktoré tvorili tú protimečiarovskú alianciu. Takže keď hovoríme o súvislosti medzi volebnou účasťou a volebným výsledkom, tak je to práve o tej rozdielnej mobilizácii v rôznych prostrediach, pričom tou nízkou volebnou účasťou bude v úvodzovkách postihnutý, alebo môže na ňu doplatiť práve to, čo sme nazvali protimečiarovským blokom." Výraznejšie zmobilizovať voličov sa tak nemusí podariť nástupníckej strane SDK - premiérovej SDKÚ, ani tradičnej, ale roztrieštenej ľavici. Napokon, na ruinách ľavice úspešne vybudoval novú stranu Robert Fico a hoci SMER má pomerne vysoké preferencie, podstupuje aj isté riziko. Väzba jeho sympatizantov na stranu totiž nie je tak silná, ako u tradičných strán ako je HZDS, KDH a SMK. Medzi nerozhodnutých patria aj prvovoliči. Veľký potenciál tejto skupiny získala na svoju stranu v minulých voľbách SDK. Časť prvovoličov síce prešla k SDKÚ, veľkú skupinu z nich však získal práve Ficov SMER. Najnovšie prieskumy tiež zaznamenali, že sčasti na úkor SMERu získava priazeň tejto skupiny voličov nová strana Pavla Ruska ANO. Oľga Gyarfášová vníma prvovoličov takto: AUDIO: "Jednak je to skupina, ktorá sa podstatne menej zaujíma o politiku, preto je aj ťažšie mobilizovateľná a potom druhá tá charakteristika je príklon k novým stranám, takže naozaj v tejto skupine má najlepšiu pozíciu strana SMER, potom strana ANO. Ale v tejto skupine je práve ešte stále nadpriemerne vysoký podiel tých, ktorí nevedia, koho budú voliť, alebo ktorí nechcú ísť voliť. O túto skupinu sa zvedie volebný zápas, tak by som povedala." Dá sa tak konštatovať, že politické strany sa budú orientovať dvoma smermi - po prvé, aby minimálne upevnili a udržali to voličské zázemie, ktoré už získali (platí to dvojnásobne pre nové strany) a po druhé, aby si čo najviac odkrojili z 20-percentného koláča ešte nerozhodnutých voličov. Prípadný zisk hlasov z tábora politických súperov by bol už len príjemným "bonusom".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...