Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. máj 2002 Po hokeji by úspech pod Tatrami mohol zdomácnieť Daniel Bútora Je ľahké zviesť sa na schopnostiach niekoho iného, nechať na seba dopadnúť lúč z lesku jeho slávy. V úspechoch športovcov v národných farbách je vždy takéto riziko: tí bez skutočných zásluh môžu chvíľu chodiť s pocitom, že do toho “sme majstri” sa vojdú aj ich diela vonkoncom nemajstrovské. Okrem toho, logický a racionálny pohľad velí udržať všetky city športového fanúška na uzde. Aký to už len prínos svetu a krajine, že komusi sa podarí tu prepašovať loptu či puk do brány, tu vyskočiť či doskočiť, kam iní predtým nedokázali. Nie sme však len ľudia racionálni a logickí. Máme svoje pocity, viaže násť blízkosť rodiny, stotožňujeme sa s mestom alebo obcou, kde žijeme, s krajinou, v ktorej máme svoj domov či aspoň korene. Keď sa pred desaťročím stalo Slovenskou nezávislým štátom, stalo sa tak bez priameho rozhodnutia jeho občanov. Mnohým sa zdalo, že tento štát vznikol skôr náhodou, akýmsi nedopatrením, aby sa splnil cieľ tých, ktorí mali v tom čase veľkú chuť vládnuť. Slovenské zástavy na námestiach vtedy vyvolávali nadšenie jedných, ale obavy druhých. Zvolacia veta, že Slovensko bude štátom, prehlušila opatrné otázky, aký vlastne ten štát bude, ako sa v ňom budú cítiť menšiny, čo ponúkne svojim občanom a čo od nich bude požadovať... Aj po desaťročí je odpočet Slovenska skôr rozpačitý. Listina toho, čo sa nepodarilo, je rozhodne dlhšia ako zoznam úspechov. Máločo však krajina na prahu Európskej únie a NATO potrebuje viac ako sebadôveru, postavenú na skutočných výsledkoch. A sme pri hokeji. Úspech hokejistov – teda v skutočnosti nie “náš”, ale “ich” úspech – ukázal krajine, že s nasadením a tvrdou prácou sa možno dostať na svetovú špičku. Hokejom nadšené námestia plné slovenských zástav zasa dokázali vyčariť spokojný úsmev aj na tvárach tých, ktorí mali od slovenských národných symbolov v duši akýsi odstup. Zdá sa mi, že nejde o falošnú jednotu či ilúziu. Každý vie, že ťažkosti krajiny sú aj po sobotnom hokejovom víťazstve rovnaké ako predtým. Kdesi vnútri však všetci – Slováci, Rómovia, Maďari – vedia, že úspech už nemusí byť slovo, ktoré bude krajinu obchádzať širokým oblúkom. Aj otázky, aký ten slovenský štát je, čo občanom ponúka a čo od nich požaduje, možno po sobote klásť s väčším sebavedomím.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...