Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. máj 2002 "Odštátnenie" kultúrnych inštitúcií sprevádza nedostatok prostriedkov Katarína Lutherová Od l.apríla prešli kultúrne zariadenia zo štátnej správy do pôsobnosti samosprávnych krajov. Súčasne nadobudol účinnosť aj zákon o verejnej službe, ktorý zhruba 3 a pol tisícom odborných pracovníkov v kultúre sľuboval finančné prilepšenie. Doterajšie skúsenosti a poznatky z prechodu kompetencií sumarizuje Katarína Lutherová. Zdá sa, že problémy predsedov samosprávnych krajov sa v súvislosti s prechodom kompetencií v kultúre znásobujú v závislosti od geografickej polohy. Zatiaľčo bratislavský župan "dostal" len 7 kultúrnych zariadení, pod banskobystrický VÚC prešlo 22 a na východe republiky si dva samosprávne kraje -prešovský a košický- prevzali kompetencie takmer šesdesiatky kultúrnych zariadení všetkého druhu. Od múzeí, divadiel až po hvezdárne. Prvý problém naznačili ťažkosti prešovského šéfa VÚC Petra Chudíka, ktorý Krajskému úradu vrátil 26 z celkového počtu 28 delimitačných protokolov, pretože štát ich chcel odovzdať s dlhmi viac ako 12 a pol milióna korún. Tie by mali v zmysle kompetenčného zákona zostať predchádzajúcim zriaďovateľom, teda krajským úradom, ktoré by ich mali vyrovnať zo svojich rozpočtov. Finančná podvyživenosť hlavne východného regiónu však už prerástla do chronického problému a tak rezort kultúry sa chce obrátiť na vládu, aby rozhodla o spôsobe vyrovnania strát. V každom prípade by noví zriaďovatelia nemali spravovať kultúrne inštitúcie so záväzkami. I keď Andrea Doktorová, šéfka príslušného odboru na ministertsve kultúry pripomína: AUDIO: "Reálne treba povedať, že elektrárne nebude zaujímať, kto je vlastníkom záväzku, ale jednoducho, keď nebude zaplatená úhrada za elektrinu, tak organizáciu odpoja od zdroja." Čo je veľmi pravdepodobné, ak štát nenájde spôsob, ako odštátnené inštitúcie zbaviť starých dlhov, ktoré sa kumulujú približne od roku l994. K ich nárastu prispeli neefektívne regionálne kultúrne centrá a každoročne krátený štátny príspevok, ktorý organizáciám nestačil ani na pokrytie svojej činnosti. Rozpočty sú ďalším citlivým bodom územnej reformy. Uplatnením zákona o verejnej službe si malo finančne prilepšiť asi 3 a pol tisíc odborných pracovníkov v kultúre. Pripomeňme, že priemerná mzda v minulom roku u nich bola na úrovni necelých 9 tisíc korún. Ohlásený nárast platov veľmi uvítali múzejníci, ktorí napriek vysokoškolskej kvalifikácii nedosahovali ani spomínaný priemer. Ako na rast reálnych miezd pamätal štátny rozpočet, sme sa opýtali Milana Rybeckého. AUDIO: "Na ten začiatok, pokiaľ som dobre informovaný, bolo v štátnom rozpočte počítané zhruba l300 korún na pracovníka." Priebežné informácie od predsedov samosprávnych krajov však napovedajú, že nešlo o celoplošné navýšenie. Podľa informácií vedúceho odboru kultúry na Krajskom úrade v Košiciach, kultúrne inštitúcie v tomto kraji, ktoré boli delimitované na regionálnu samosprávu, majú v rozpočte na tento rok pokrytú len polovicu nákladov na energiu a 25 percent nájomného. V rozpočte, ako pre SITU uviedol Milan Biath, nie sú zohľadnené prostriedky na úpravu platov zamestnancov v zmysle zákona o verejnej službe. Ako v tejto súvislosti povedala šéfka regionálnej kultúry na ministerstve Andrea Doktorová: AUDIO: "Ak mám byť konkrétnejšia, tak ministerstvo kultúry dostalo zo štátneho rozpočtu na navŕšenie platov organizácii, ktoré zriaďuje v priemere okolo l300 korún na hlavu. Žiaľ, ale nemám informácie o tom, do akej miery boli tieto prostriedky poskytnuté aj múzeám, galériám a iným kultúrnym zariadeniam, ktoré sú nateraz už vo väčšine prípadov zriaďované vyššími kultúrnymi celkami." Takže zatiaľ jedna pozitívna správa - konečne došlo k odštátneniu väčšiny kultúrnych zariadení na Slovensku. A jedna zlá správa - kultúra stále zostáva na pokraji záujmu tejto spoločnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...