Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. máj 2002 Novinárska profesia versus súdne procesy Anna Rausová V roku 1995 sa skončila Daytonskou dohodou bosnianska vojna. Jej dozvukmi sú procesy s podozrivými vojnovými zločincami v Haagu, ale prekvapujúco aj diskusie o tom, či môžu byť novinári v nich hlavnými svedkami. Vo februári v roku 1993 zbieral Jonathan Randal, korešpondent amerických novín Washington Post v bosnianskosrbskom meste Banja Luka informácie o násilnom vyhnaní nesrbských obyvateľov. Súčasťou jeho práce na reportáži bol i rozhovor s Radoslavom Brdjaninom, radikálnym srbským nacionalistom. Randal citoval neskôr jeho slová o potrebe vyhostenia Moslimov a Chorvátov, aby mohol vzniknúť čisto srbský priestor v tejto časti Bosny. Brdjanin sa v súčasnosti spolu s ďalším bosnianskym Srbom Momirom Taličom obhajuje pred medzinárodným tribunálom OSN v Haagu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Okrem iného sú obvinení z účasti na prenasledovaní a vyhnaní vyše 100 000 nesrbských obyvateľov počas bosnianskej vojny. Haagsky tribunál vyzval amerického novinára ku svedeckej výpovedi, pretože disponuje vraj dôkazmi o podstate ich viny. 10. mája sa však Randal odvolal voči výzve tribunálu s tým, že novinári by nemali mať povinnosť svedčiť na súdnych procesoch o vojnových zločinoch. Jeho svedectvo by mohlo byť tak nebezpečným precedensom, ktorý by mal za následok možné kompromisy v novinárskej práci. Rozhodnutie súdu v Randalovom prípade ovplyvní úlohu novinárov ako svedkov pri budúcich podobných súdnych procesoch. Do osobitne kritickej situácie by sa mohli dostať potom, ako začne od leta fungovať medzinárodný trestný tribunál. Randalov právnik Mark Stephens pre našu rozhlasovú stanicu povedal, že novinári by mali vypovedať v podobných procesoch iba v prípade absolútnej nevyhnutnosti, len na dokázanie viny alebo neviny: AUDIO: „Pán Randal sa domnieva, že ide o veľmi dôležitý princíp. Novinári by mali mať povinnosť vypovedať iba ak je to absolútne nevyhnutné a keď je ich dôkaz presvedčivým svedectvom o podstate prípadu a keď nie je k dispozícii z iného zdroja. V tomto konkrétnom prípade je možné získať dôkaz z iných zdrojov a netýka sa podstaty obvinení proti Brdjaninovi“. Randal a jeho právnik argumentujú, že v tomto prípade ide o svedectvo z druhej ruky, pretože Randal sa musel pri rozhovore s Brdjaninom spoliehať na prekladateľa. Stephens navyše tvrdí, že obžaloba chce Randala ako svedka preto, lebo je rešpektovaným medzinárodným právnikom. Dôvodom, prečo sa Randal proti povolaniu za svedka odvolal je to, že chce ochraňovať ďalších novinárov, aby v podobných procesoch nemuseli svedčiť. Mohli by sa z nich totiž stať potenciálne terče. Toto nebezpečenstvo je podľa Stephensa osobitne aktuálne práve v krajinách ako je Juhoslávia: AUDIO: „Ak by mal srbský novinár podobný rozhovor s Brdjaninom a žil by ešte stále v Juhoslávii, nemal by prostriedky na to, aby sa voči výzve na svedectvo odvolal. Tento konkrétny novinár by bol pravdepodobne v osobnom nebezpečenstve, práve preto, kde žije“. Proti týmto argumentom namieta hovorkyňa haagskeho tribunálu Florence Hartmanová, že samotná novinárska profesia nesie v sebe isté riziko: AUDIO: „Svedectvom sa novinári vystavajú nebezpečenstvu. Ale písanie článku je vlastne prvou fázou svedectva. Potom by nemohli existovať novinári. Napísať článok je totiž čosi ako svedčiť. Byť svedkom niektorých udalostí je nebezpečné. Ale svedčiť pred súdom, osobitne ak ide o dosvedčenie toho, čo už ste napísali v článku v novinách, nevystavuje novinárov nebezpečenstvu“. David Badge, analytik z Medzinárodného tlačového inštitútu so sídlom vo Viedni však zastáva názor, že tribunál v Haagu by mohol oslabiť v istom zmysle privilegované postavenie novinárov ako nestranných pozorovateľov udalostí. Rozhodnutie tribunálu vo veci Randalovho odvolania musí zohľadniť podľa jeho právnika Stephensa budúcnosť medzinárodných zákonov a ich dopad na novinárov. Ak spor s Randalom vyhrá Haag a prinúti ho tak svedčiť, obmedzí to schopnosť novinárov získavať informácie. Novinári by tak mohli byť vnímaní ako investigatívna časť právneho systému alebo vlády a nie ako nestranní pozorovatelia, informujúci o tom, čo sa stalo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...