Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. máj 2002 Tretí sektor sa myšlienky kapitalizácie štátneho príspevku z výnosov privatizácie nevzdáva Katarína Lutherová Väčšina prostriedkov, ktoré v súčasnosti plynú do približne l7 tisíc mimovládnych organizácií na Slovensku, pochádza zo zahraničia. Tento zdroj je dočasný a donorstvo z radov domácich podnikateľov je zatiaľ minimálne. Preto otázka viaczdrojového financovania neziskového sektora je stále aktuálna. Možnosti analyzuje Katarína Lutherová. Ešte v júli minulého roka predložili predstavitelia Grémia tretieho sektora na rokovanie Rady vlády SR pre mimovládne organizácie návrh na posilnenie neziskového sektora prostredníctvom kapitalizácie jeden a pol miliardy korún z privatizácie. Uvoľnením jednorázového príspevku by sa následnou kapitalizáciou zo získaných výnosov mohlo ročne prerozdeliť na granty mimovládnym organizáciám približne l00 až l50 miliónov korún. Návrh MVO si osvojil vicepremiér Pál Csáky, avšak na rokovanie vlády ho dodnes nepredložil. Prerozdelenie príjmov z privatizácie sa medzičasom podriadilo celkom iným prioritám a vyhliadky na získanie požadovaného príspevku sú už dnes prakticky nulové. Uvedomujú si to aj predstavitelia Fóra donorov. Hovorí Alena Pániková z Nadácie otvorenej spoločnosti. AUDIO: "Zdá sa, že nie je ani vôľa ani nádej na to, že by tento typ podpory zo strany vlády alebo štátu voči mimovládnym organizáciám v tomto volebnom období nastal. My sa ale nevzdávame, pretože to považujeme za veľmi dôležitý zdroj, nie pre grantové organizácie, ale naozaj pre existenciu toho sektora na Slovensku." Autori návrhu vychádzajú zo skúseností v susednej Českej republike, kde Nadačný investičný fond funguje od roku l99l. Vláda tam vyčlenila jedno percento z druhej vlny kupónovej privatizácie pre neziskový sektor a výsledkom kapitalizácie vložených prostriedkov je súčasných l03 nadácií, ktoré spravujú približne 2,8 miliardy korún. Aj keď vicepremiér Csáky avizoval predbežnú politickú vôľu koalície k návrhu MVO, nesúhlasné stanoviská z pripomienkového konania naznačujú zásadnejšie výhrady nielen k výške požadovaného príspevku, ale aj k spôsobu používania týchto peňazí. Nepodložené špekulácie a politicky účelové postoje viedli skupinu slovenských nadácií, ktoré prednedávnom získali grant od prevažne amerických donorov, na ďalšie posilnenie neziskového sektora na Slovensku, k vyhláseniu projektu o spoločnom investovaní. Ako nám dnes povedala Alena Pániková, riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti: AUDIO: "Určite, že sa tam prejavia isté naše skúsenosti a odborné podklady, ktoré sme zozbierali, keď sme pripravovali projekt kapitalizácie pre túto vládu, ale myslíme si, že nemôže ju nahradiť celkom". Konzorcium troch slovenských nadácií, ktoré chce pomôcť k dlhodobej finančnej udržateľnosti neziskových organizácií, prispelo počiatočným vkladom vo výške 240 tisíc USD. Ako povedala riaditeľka Vzdelávacej nadácie Jana Husa Jana Malovičová: AUDIO: "Tie prostriedky, ktoré budú tvoriť základ toho spoločného investovania sú prostriedky, ktoré doňho vkladajú naše tri organizácie ako základ a budeme na to pribaľovať prostriedky iných neziskových organizácií." Môžu to byť napríklad zdroje, ktoré mimovládne organizácie tento rok po prvý krát získali z jednopercentného odvodu z daní občanov a organizácií na činnosť verejnoprospešných aktivít. Ako ďalej zo slov predstaviteľov konzorcia vyplynulo, model spoločného investovania môže byť inšpirujúci a poučný aj pre súčasných kritikov myšlienky kapitalizácie. Pretože, ako pripomenula Alena Pániková. AUDIO: "Je to príklad toho, ako narábať s financiami, ako získavať nejaké prostriedky a je to len malá čiastka toho, čo by mohlo pomôcť sektoru. Štátne zdroje by boli ďaleko väčšie a ďaleko jednoduchšie by sa s nimi nakladalo." Konečnú bodku k riešeniu požiadavky kapitalizácie, podľa slov hovorcu vicepremiéra Csákyho, by mala dať vrcholná konferencia zástupcov tretieho sektora o týždeň v Košiciach. Svoju účasť na hodnotiacej Stupavskej konferencii, ktorá sa otázkam financovania a podpory neziskového sektora určite nevyhne, prisľúbili aj americký veľvylanec Ronald Weiser a veľvyslanec EK na slovensku Eric van Linden.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...