Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. máj 2002 Otázka financovania cirkví naďalej otvorená Katarína Lutherová Na začiatku májovej schôdze parlamentu 79 poslancov (z koalície aj opozície) odmietlo rokovať o vládnom návrhu zákona o financovaní cirkví. Znamená to, že táto citlivá oblasť sa v tomto funkčnom období už nevyrieši. Aký to bude mať vplyv na súčasné vzťahy štátu a cirkvi analyzuje Katarína Lutherová. Predkladateľom návrhu právnej normy, ktorá mala priniesť zlepšenia do súčasne platného financovania cirkví zo štátneho rozpočtu, bolo ministerstvo kultúry. Návrh zákona bol hotový už v júni minulého roku. Na žiadosť cirkví sa však čakalo na oficiálne výsledky sčítania obyvateľov, aby sa dodatočne zapracovali požiadavky na počty duchovných v závislosti od aktuálnych počtov veriacich. Takto upravený návrh odobril v apríli vládny kabinet, ktorý akceptoval aj štyri zo šiestich konkrétnych požiadaviek jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Hlasovanie opozičných i koaličných poslancov za vypustenie návrhu z parlamentného rokovania, pracovníkov cirkevného odboru v rezorte kultúry prinajmenšom zaskočilo. Hovorí vedúci odboru Ján Juran. AUDIO: "Myslím si, že napriek tomu veľkému tlaku, ktorému je parlament vystavený v dôsledku schvaľovania integračných zákonov, bolo možné tento zákon prerokovať a schváliť." Ako ďalej Ján Juran zdôraznil, návrh financovania bol zostavený tak, aby vyhovoval záujmom štátu aj cirkví. Ako ukázalo sčítanie obyvateľov, počet veriacich hlásiacich sa k jednotlivým cirkvám celkovo stúpol. Výdavky štátu vzhľadom na nové údaje mohli predstavovať sumu až 678 miliónov korún. Počet duchovných však nie je jednorázovým aktom. Maximálny počet duchovných by sa napĺňal len postupne, v závislosti od množstva absolventov bohosloveckých fakúlt. Teda nešlo by o výrazné zaťaženie štátneho rozpočtu. Kde teda možno hľadať príčinu nesúhlasu s novým systémom financovania, ktorý paradoxne vyslovili aj predstavitelia najväčšej - Katolíckej cirkvi na Slovensku? Hovorí opäť Ján Juran. AUDIO: "Myslím, že ten hlavný problém spočíva v tej dileme, čo má byť uzatvorené skôr, či všeobecný zákon o financovaní cirkví, alebo čiastková zmluva o financovaní cirkví v súlade so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou. Možné sú samozrejme obidva postupy. Podľa môjho názoru však lepšia východisková pozícia by bola vtedy, ak by bol najprv schválený zákon o financovaní cirkví." Na dokreslenie treba pripomenúť, že predmetom navrhovanej úpravy boli len tzv. obligatórne výdavky, na ktoré prispieva štát. Čiže platy duchovných, odvody do fondov a čiastočné financovanie prevádzky biskupských úradov. Ostatné príspevky štátu na charitu, opravu sakrálnych objektov a diakoniu by mali riešiť osobitné dohody so štátnymi a samosprávnymi orgánmi. Na tento účel sa už vytvorili pracovné komisie. Okrem možnosti dopĺňať maximálne počty duchovných podľa aktuálneho počtu veriacich, ponúkal navrhovaný systém financovania cirkví aj ďalšie zvýhodnenie. Hovorí opäť Ján Juran: AUDIO: "Platy duchovných a prevádzkových pracovníkov by boli nepriamo valorizované, čiže predišlo by sa tej situácii, ktorá nastala v roku l996 a 97, kedy úroveň platov, ktorá bola stanovená nariadením vlády z roku l990, sa blížila k úrovni minimálnej mzdy." Zopakovanie tejto situácie navrhovaný zákon vylučoval, pretože valorizácia by sa uskutočňovala postupne a nezaťažovala by vo zvýšenej miere štátny rozpočet. Na strane nedoriešených finančných otázok medzi štátom a cirkvami tak pribudla ďalšia položka, ktorá neúmerne zvýši tlak na rozhodovanie budúcej vlády.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...