Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. máj 2002 Pápež v islamskom Azerbajdžane a pravoslávnom Bulharsku Daniel Raus Pápež Ján Pavol II pokračuje vo svojej 96-tej zahraničnej ceste do moslimského Azerbajdžanu a pravoslávneho Bulharska. Jeho hlavným posolstvom je potreba mierovej koexistencie jednotlivých náboženstiev. Dialóg medzi náboženstvami, to je – podľa Vatikánu – hlavný cieľ pápežovej cesty do Azerbajdžanu a Bulharska. Prvá krajina je moslimská a žije v nej iba 150 katolíkov. Druhá je pravoslávna a katolíci v nej tvoria iba jedno percento, čo je asi 80 000 ľudí. Ján Pavol II zjavne považuje za svoje poslanie prekonávanie rozporov medzi katolíkmi a pravoslávnymi, a tiež zmierňovanie rozporov medzi kresťanstvom a islamom. Miniatúrna katolícka komunita v Azerbajdžane je vôbec najmenšou zo všetkých krajín, ktoré Ján Pavol II navštívil. Napriek tomu, že forma tamojšieho sunitského islamu sa považuje za umiernenú, režim prezidenta Alijeva je kritizovaný organizáciami, sledujúcimi porušovanie ľudských práv. Panuje tam totiž prísna náboženská kontrola a prívrženci iných náboženstiev sú z času na čas pokutovaní, zadržiavaní alebo dokonca fyzicky napádaní. Pápeža čakal na letisku v Baku sám prezident Alijev, ktorý ho prijal so všetkými poctami. Dojatý Ján Pavol II potom po rusky vyjadril radosť z príchodu do tejto pozoruhodnej krajiny: AUDIO: „Chcem dnes vyjadriť radosť nad týmto Božím darom – mojou návštevou na azerbajdžanskej pôde“. Ján Pavol II súčasne vyzval náboženských predstaviteľov, aby každé násilie odmietli ako urážku Božieho mena. Pri dnešnej omši na štadióne v Baku napokon 82-ročný pápež vyslovil uznanie všetkým obyvateľom Azerbajdžanu, ktorí si udržali vieru v ťažkých časoch komunistickej totality. On sám si je ale dobre vedomý skutočnosti, že pre kresťanov ani teraz nie je život v tejto krajine jednoduchý. Azda aj preto účastníci hovoria, že omša v Baku mala osobitnú, veľmi silnú atmosféru. Dodajme, že návštevu pápeža sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Ešte väčšie, možno povedať bezprecedentné, bezpečnostné opatrenia ho však čakali v Bulharsku. Tam sa začala pápežova návšteva dnes popoludní. Sofia sa chce totiž definitívne očistiť od podozrení, ktoré ju prenasledujú už vyše dve desaťročia. V roku 1981 spáchal totiž atentát na pápeža Turek Ali Agca. Nikdy sa pritom nepodarilo celkom vyjasniť súvislosti. Za celou akciou zrejme stála sovietska KGB v spolupráci s bulharskými tajnými službami. Traja Bulhari, ktorých zatkla polícia, boli však neskôr súdom oslobodení pre nedostatok dôkazov. Teraz chce Bulharsko ukázať, že je celkom inou krajinou ako kedysi. Ministerstvo zahraničných dokonca vecí vyhlásilo: 21 rokov čakáme na to, že meno Bulharska bude očistené od týchto obvinení. Zrejme nemožno očakávať, že návšteva pápeža povedie k definitívnemu prekonaniu nevraživosti predstaviteľov pravoslávia voči Vatikánu. Môže sa ale stať dôležitým krokom na dlhej ceste.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...