Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. máj 2002 Európsky film – Quo vadis? Jaroslav Rozsíval Európsky film, zdá sa, prežíva oživenie. Po neúspešnom roku 2000 sa európskym filmovým producentom opäť podarilo uchytiť na európskom i svetovom trhu. Napriek tomu však holywoodski výrobcovia ešte stále výrazne prevyšujú dosiahnuté výsledky svojich európskych konkurentov. Európski tvorcovia sú v eufórii, európski diváci však nechápu o čom je reč. Štatistiky Európskej únie totiž jasne dokazujú, že na prvých desiatich miestach rebríčka záujmu európskych divákov sú – americké filmové produkcie. Lenže – jednu celú tretinu filmových produkcií, navštívených divákmi na starom kontinente, pripravili európski tvorcovia. A to je dôvod k radosti. I keď striedmej. Oproti roku 2000, kedy sa Európanom podarilo zabrať iba štvrtinu domáceho trhu, ide však o výrazný krok vpred. V každom prípade sa však európska filmová tvorba, po desaťročia zvyknutá na štedré štátne dotácie a spoluprácu verejnoprávnych televízií, akosi stále nevie dostať tam, kam by podľa úrovne svojich tvorcov mala patriť – teda na vrchol. Faktom je totiž aj to, že nákladné a efektné produkcie holywoodskych štúdií majú dosť často veľmi ďaleko k hlbšiemu myšlienkovému posolstvu, ich cieľom je v prvom rade zabaviť a – samozrejme zarobiť, zatiaľ čo Európania sa ešte stále cítia byť v prvom rade umelcami a až potom obchodníkmi. Táto disproporcia v rozdielnom prístupe k tvorbe a jej financovaniu stojí kdesi na začiatku výsledného stavu, neodráža však ani zďaleka šírku celej problematiky, ktorú musíme doplniť aj o celý rad umelecky i esteticky náročných a zaujímavých nezávislých amerických produkcií, prichádzajúcich predovšetkým z New Yorku, ktoré sa takisto dokážu úspešne predať. Nás však zaujíma predovšetkým situácia v Európe: Francúzsko, ktoré je najväčším európskym producentom filmov, dosiahlo tohto roku až 50 percentný podiel na domácom trhu a podobne optimistický trend nastal aj v iných európskych krajinách. Hovorí výskumná pracovníčka Európskeho audiovizuálneho observatória v Strasbourgu Susan Newmanová: "Viac filmov sa vytvorilo, viac ľudí navštívilo kiná a viac z nich sa rozhodlo pre európske filmy: V Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Nórsku, Poľsku a Česku sa ľudia šli najčastejšie pozrieť na film, pochádzajúci z ich krajiny." Jeden z najúspešnejších filmov na minuloročnom európskom trhu bola napríklad francúzsko-nemecká snímka Amélia z Montmartru. Napriek tomuto pozitívnemu trendu však experti upozorňujú na prevládajúce dominantné postavenie americkej produkcie. Rastie predovšetkým počet tzv. multikín, ktoré sú prevažne majetkovo zviazané s holywoodskymi štúdiami. Hovorí opäť Susan Newmanová: "Menší distribútori majú väčšie problémy v konkurencii s majiteľmi veľkých sietí pri umiestňovaní svojich filmov na plátne. Celkom zjavne majú dcérske firmy amerických štúdií väčšiu ekonomickú silu a dokážu si zaistiť väčší rozpočet na reklamu, ako menší distribútori." V Európe neexistuje väčší pan-európsky distribučný systém Filmy sa distribuujú zväčša len prostredníctvom jestvujúcich sietí v jednotlivých štátoch. Ďalej je tu aj jazykový problém, súvisiaci s ochotou či neochotou divákov pozrieť si ten-ktorý film s titulkami. A do tejto komplikovanej a špecifickej situácie prichádzajú filmoví producenti z východnej Európy. Tí zrazu čelia výzve uplatniť sa na západnom trhu, charakteristickom nielen tvrdou konkurenciou, ale aj odlišnou mentalitou divákov. Opäť Susan Newmanová: "Najnovšie sme sa pozreli na štatistiky, koľko filmov z východnej a strednej Európy sa premietalo v EÚ medzi rokmi 1996 a 2001: Celkovo tam bolo iba 42 filmov a tie dosiahli trhový podiel menší ako dve stotiny percenta." Od januára by však mali nastať pre krajiny kandidujúce do EÚ lepšie časy. Takmer všetky z týchto desiatich štátov by mali do roku 2005 získať od Bruselu pomoc, zameranú na rozvoj audiovízie a kinematografie, v celkovej výške 400 miliónov eúr. Slovensko pristúpi k tomuto projektu na budúci rok a predpokladom jeho uskutočnenia bude vytvorenie samostatného administratívneho pracoviska pre jeho koordináciu. V krajinách, v ktorých však neexistuje adekvátne pružná legislatíva, umožňujúca štedré financovanie kultúry sponzorstvom, a v ktorých došlo k takému prudkému rozpadu štátnych filmových inštitúcií, ako napríklad na Slovensku, zostane teda otázka využitia európskej pomoci v rukách štátnych úradníkov. Ide aj o to, aby tam nezostala navždy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...