Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. máj 2002 Pažitný: Politické strany konečne začínajú o zdravotníctve rozmýšľať Attila Lovász Po schválení časti príjmov z privatizácie na oddlženie zdravotníctva sa znovu otvorila otázka dokedy ešte možno takto financovať rezort a dokedy je možné nalievať peniaze do oblasti, ktorá je doslova čiernou dierou. S otázkou, ako sa politika a najmä výkonná moc stavia k zdravotníctvu, oslovil Attila Lovász analytika spoločnosti MESA 10 Petra Pažitného. P. Pažitný: "Posledné tri roky sa hospodárska politika vlády orientovala na mobilizáciu zdrojov. Prvým dôkazom je novela poistného zákona, zvýšili sa odvody, zvýšili sa vymeriavacie základy. Zároveň sa už tri roky dávajú do zdravotníctva peniaze z privatizácie a nie malé sumy. Jedná sa o trikrát 3 a pol miliardy, čo je desať a pol miliardy celkovo. Avšak vidíme, že zdravotníctvo sa zadlžuje naďalej, čo znamená, že zdravotníctvo je finančne nestabilný systém. Mobilizácia zdrojov a nalievanie zdrojov nerieši jeho problémy." RFE: V čom teda tkvie základný problém zdravotníctva? P. Pažitný: "V nízkej efektívnosti, v nereštrukturalizácii výdavkov, a čo je veľmi dôležité, v nereštrukturalizácii ponuky - predovšetkým v zlej štruktúre a kapacite nemocníc - a v nezvládnutej liekovej politike" RFE: Mohli sa privatizačné zdroje použiť nielen na hasenie ohňa, a teda zaplatenie starých dlhov, ale aj na systémové kroky? P. Pažitný: "Mohli by sa použiť aj na systémové opatrenia, ale za jednej podmienky, ak by zdravotníctvo bolo finančne stabilné. Ak by už neprodukovalo stále dlhy. Tie dlhy rastú 8-9 miliárd ročne, príjmy z privatizácie doslova len akútne hasia záväzky dávno splatné a zároveň priamo motivujú k neefektívnosti." RFE: Prečo nie je zdravotnítvo finančne stabilné? P. Pažitný: "Problém je v platobnom mechanizme, ten neumožňuje sektor čistiť. Druhý problém je vlastníctvo. Len primárna sféra bola do asi 90 percent odštátnená a opráve táto sféra nevyrába dlh. Práve nemocnice sú ten typ, ktorý bol doteraz štátny, byrokratické riadenia prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, a nemotivačný platobný mechanizmus formou rozpočtu vôbec nemotivoval k nejakej hospodárnosti a vyššej kvalite pre pacienta." RFE: Ak sa v takejto miere vyrábajú dlhy a tie sú len dodatočne splácané z nejakých jednorázových príjmov, kedy sa systém zrúti? P. Pažitný: "Zdravotníctvo sa de facto nikdy nezrúti. Stráca tzv. výrobnú schopnosť. To sú dlhé doby čakania, to je nedostatok obväzov, injekcií, niekedy základných materiálov, ktoré tam majú byť. To je vysoká miera korupcie. Štát ešte stále má zodpovednosť. Zodpovednosť nemajú zdravotné poisťovne, nemajú nemocnice. Dokonca ani tomu pacientovi sme nedali zodpovednosť!" RFE: Nakoľko teda je predvolebnou témou zdravotníctvo? Nakoľko bude motívom pri rozhodovaní strán a voličov? P. Pažitný: "Ja osobne poznám dve krajiny, v ktorých sa doslova rozhodovalo o osude politických strán a miskou na váhach bolo zdravotníctvo. Jednou boli USA na prelome Clintonovej a Bushovej administratívy a druhou Veľká Británia v roku 1991. Na Slovensku zdravotníctvo doteraz téma vôbec nebola. Čo je dôležité tie strany začínajú už pracovať, rozmýšľajú nad tým, čo je zdravotníctvo a čo s tým urobiť, ale dôležité bude ako technicky budú pripravené reálne opatrenia, presne pripravené a s dlhodobou víziou."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...