Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. máj 2002 Médiami poškodené osobnosti čoraz častejšie žiadajú morálne i finančné odškodnenie na súde Katarína Lutherová V posledných týždňoch sa uskutočnilo viacero podujatí na tému dodržiavania novinárskej etiky. V súvislosti so zverejnením výsledkov niektorých súdnych sporov politikov s periodikami, sa v odborných kruhoch diskutuje o účinných spôsoboch postihovania porušovateľov etických pravidiel v médiách. O niektorých súvislostiach podrobnejšie hovorí Katarína Lutherová. Keď sa prednedávnom etablovala po mnohoročnej diskusii v najväčšej profesnej novinárskej organizácii Tlačová rada, prvý samoregulačný orgán na ochranu novinárskej etiky, sprevádzali tento počin väčšinou priaznivé a podporné reakcie. Prezidentov hovorca Ján Füle, bývalý predseda Slovenského syndikátu novinárov, v súvislosti s poslaním šiestich spoločensky uznávaných osobností (ktoré sú členmi spomínanej rady) a ich verdiktov poznamenal, že "morálna satisfakcia je omnoho silnejšia, než akákoľvek peňažná". Našlo sa však aj dosť skeptických hlasov, ktoré hovoria, že takéto orgány nemajú šancu efektívne postihovať rôzne prehrešky novinárov voči etickým pravidlám, pretože nedisponujú žiadnymi sankčnými prostriedkami, len silou svojej morálnej autority. Myslia si to dokonca aj niektorí členovia syndikátu novinárov, ktorí dôverne poznajú prepojenosť a diktát vlastníckych vzťahov na mediálnom trhu. Hovorí novinár Vladimír Bačišin: AUDIO: "Samotné etické či neetické správanie, ja si myslím, že je zbytočné preberať tento pojem. Novinári sa musia správať profesionálne bez ohľadu na to, či existuje tá rada alebo nie." Podobnú argumentáciu posilňujú aj množiace sa súdne spory ohľadom ochrany osobnosti. Sú dôsledkom pretrvávajúcich prejavov neprofesionality médií, napríklad v prípade zverejnenia neoverených správ, neprípustného zasahovania do súkromia fyzických osôb a samoúčelného škandalizovania jednotlivcov. Vyhrané súdne spory prinášajú nielenže poškodeným žalobcom morálne zadosťučinenie, ale nezriedka aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške niekoľkých miliónov korún. Rozruch na mediálnej scéne nedávno spôsobil kontroverzný slovenský politik Ján Slota, ktorý si od vydavateľstva Nový čas "vysúdil" päť miliónov korún za uverejnenie nepravdivých informácií. Pre niektorých sa podávanie žalôb na ochranu osobnosti stalo doslova koníčkom. Inak nemožno nazvať konanie žilinského sudcu Pavla Polku, ktorý podal už vyše 30 žalôb, pričom najviac z nich smerovalo na vydavateľstvo Perex, ktoré vydáva denník Pravda. Alebo, keďže ide o právnika znalého zákonov v tejto krajine, využíva sa takto jediný efektívny prostriedok na obranu pred médiami? S touto otázkou sme sa obrátili na právnika Tomáša Kamenca. AUDIO: "Ja si myslím, že nijak dramaticky nestúpol počet týchto súdnych sporov. Veľa z nich bolo v poslednej dobe, by som povedal "na kope" rozhodnutých a išlo o veľmi vysoké sumy, preto teraz aj stúpol záujem o túto problematiku. Ja stále považujem za najdôležitejšie súdy v SR, nakoľko tie riešia "gro" týchto káuz a sú zatiaľ jediným efektívnym nástrojom pre tých, ktorých sa médium dotklo, ako uplatniť svoje práva." Aj Tomáš Kamenec však pripustil, že je otázne, či všetky žaloby na ochranu osobnosti sú oprávnené a diskutovať možno aj o konečnom výsledku súdneho rozhodnutia. Právo na súkromie jedinca však patrí medzi základné práva, zakotvené v ústave a v prípadoch jeho narušenia, čo sa pri narastajúcej bulvarizácii tlače často stáva, býva právo zvyčajne na strane žalobcu. Čo sa týka pôsobenia iných mechanizmov, jediný regulačný orgán pôsobiaci v oblasti elektronických médií je licenčná rada. Tá stráži vysielateľov, či dodržiavajú licenčné podmienky medzi ktoré patrí aj dodržiavanie istých etických pravidiel. Na nedostatky v zákonom stanovených kompetenciách Rady pre vysielanie a retransmisiu však poukazujú aj jej samotní členovia. Výsledkom je, že vo väčšine prípadov postihovaných vyrúbením finančnej pokuty sa dotknuté médiá odvolávajú na súdy, čím sa celý proces neúmerne naťahuje. A podnet, kvôli ktorému rada začala správne konanie, stráca zmysel. Takýmto spôsobom sa v STV odvysielal takmer celý japonský animovaný seriál Pokemón, hoci odborníci preukázali jeho možné škodlivé účinky na psychiku detí. Takže predsa len, asi najspoľahlivejšia zostane etická autoregulácia každého jednotlivého novinára, ktorá môže prispieť k celkovej žiadanej profesionalizácii médií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...