Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. máj 2002 Zdravotníctvo nie je horúcou témou politických strán Attila Lovász Po tom, ako slovenský parlament schválil rozdelenie finančných prostriedkov z privatizácie, sa na krátky čas otvorila téma oddlženia zdravotníctva. Kým v sociálnej sfére sa dosť jasne hovorí o potrebe reformy, a tá zčasti už je pripravená, v zdravotníctve sa naďalej riešia len staré dlhy. Prečo tomu tak je si všíma Attila Lovász. Mizéria rezortu zdravotníctva sa nezačala ani touto vládou, ani ponovembrovou zmenou politického režimu. Čo je však zúfalé, je absolútna neschopnosť politických garnitúr pochopiť zdravotníctvo ako celok a dať mu jasné kontúry. Je to snáď jediná oblasť, v ktorej zostal zachovaný socializmus - výdobytok vo forme "prístupnej" a "bezplatnej" zdravotnej starostlivosti si totiž žiadna doterajšia vláda nedovolila spochybniť. A tu začína problém. Bezplatné a prístupné zdravotníctvo bolo skutočne výdobytkom, ale vv tridsiatych rokoch. Jeho forma priebežného financovania z rozpočtových zdrojov v komunizme sa ukázala v 50. rokoch ako obrovský pokrok po tom, ako najchudobnejšie vrstvy najprv monarchie a neskôr prvej republiky jednoducho na lekársku starostlivosť nemali. Za štyridsať rokov pôsobenia bezplatného a každému dostupného zdravotníctva sa však samotná forma zdevalvovala. Nik nehľadal žiadne iné riešenia a po novembri 1989 sa zdalo, že iná alternatíva k tej štátnej, ako by bola platená a u niektorých úkonov až nedostupná starostlivosť, jednoducho neexistuje. Politická zmena teda mohla padnúť na tom, že za zdravotníctvo treba platiť. Lenže za zdravotníctvo platiť treba. Socializmus mnoho vecí deformoval práve spôsobom, že predstieral cenu práce a formou takzvanej spoločnej kasy financoval skoro všetko. Nadovšetko za financovanie aj takých funkcií, ktoré štátu neprináležia, očakávala ideologická moc od občanov vďaku. Ľudia, ktorí sú starší ako 30 rokov jednoducho vyrastali v tom, že štát sa postará, ale občan k nemu má byť lojálny. Tento postoj priniesol potom fenomén nezodpovednosti. V iných oblastiach ekonomiky a spoločenského života sa za 13 rokov od novembra všade objavila zodpovednosť. Ľudia začali rozmýšľať o investovaní svojich peňazí, začali zodpovedne plánovať svoje bývania, mnohí uzavreli životné poistenia, neskôr aj doplnkové dôchodkové, začali si vyberať predajne a tovar podľa ceny a kvality a v službách začali vyžadovať kvalitu za svoje peniaze. Len zdravotníctvo bolo naďalej v stave, ako by nebolo za peniaze poistencov a daňovníkov, ako by lekársky zákrok a liečba boli vecou nejakého daru, priazne zdravotníckych pracovníkov, za čo treba byť vďačný. Má to svoje psychologické korene aj v tom, že na svoje zdravie - dokonca v niektorých prípadoch aj na život - je človek predsa len háklivý. Na zdravotníctvo míňa krajina ročne 75 miliárd korún, z toho len na lieky 25 miliárd. Možno je to tvrdé, ale treba povedať, že je to jeden z najväčších biznisov v krajine. Napriek tomu krachuje. Čo sa týka finančných nákladov (mzdy, vykurovanie, správa, údržba), tie znamenajú 80 percent nákladov nemocníc. Domyslime si, že tieto náklady existujú, aj keď nemajú ani jedného pacienta. Obrovská ponuka zapríčiňuje devalváciu kvality - pri takýchto fixných nákladoch sa nedá nielen investovať do moderných niekoľkomiliónových zariadení, ale pomaly nie je možné financovať ani injekčné striekačky. Odvody sú dosť vysoké, ale sú zákonom stanovené a neexistuje súťaž poisťovní. Rozsah poskytovaných služieb totiž upravuje predimenzovaný liečebný poriadok, na ktorý sa míňa viac, než sú príjmy rezortu - tu je dôvod neexistencie nadštandardu. A napokon. Politika nevedela dať zdravotníctvu za 13 rokov žiadnu víziu. Je to podobné ako s reformou verejnej správy, kde však aspoň existovala objednávka od tretieho sektora a tá bola zrealizovaná - viď Nižňanského koncepcia. Na Slovensku sa komplexne zdravotníctvu venuje len spolupracovník MESA 10 Rudolf Zajac a analytik tej istej spoločnosti Peter Pažitný. Ich tandem vytvoril aspoň jednu akceptovateľnú koncepciu reformy zdravotníctva, od legislatívy po rozpísané kroky. Koncepcia je zverejnená, má ju k dispozícii každý záujemca, napriek tomu sa dostala len do programu jedinej strany - Ruskovej ANO - tej, ktorú pozorovatelia zatiaľ právom nazývajú stranou mediálnou. Ak sa neudeje reforma v zdravotníctve a dlhy budú narastať súčasným tempom, finančné zadlženie rezortu môže byť najväčším problémom verejných financií a to vo veľmi krátkom, ani nie 3-4 ročnom období. Problém bude mať na krku práve tá vláda, ktorá bude pri moci. Preto by snáď mohlo byť zdravotníctvo hoci aj leitmotívom volebnej kampane.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...