Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. máj 2002 Slovensko starne a začína vymierať rovnako ako štáty EÚ Peter Gabaľ Na Slovensku sa začína úbytok obyvateľstva a bude pokračovať starnutie populácie. Nie je to žiadna novinka: odborníci už dlhšie varujú pred negatívnymi dôsledkami takéhoto vývoja, ktorý už dnes rieši napríklad Európska únia. Po prípadnom vstupe do nej sa tak aj Slovensko bude musieť potýkať s potrebou dopĺňať pracovný trh z vonkajších zdrojov – teda z radov prisťahovalcov. V utorok slovenský Štatistický úrad oznámil, že minulý rok krajina po prvý raz v histórii zaznamenala prirodzený úbytok obyvateľstva, keďže počet živonarodených detí bol nižší, než počet zomrelých. Oproti tomu sa však na Slovensko v roku 2001 prisťahovalo viac ľudí, než sa odtiaľ vysťahovalo. Celkový výsledok je teda taký, že Slovensko malo na konci minulého roka o 168 obyvateľov viac, než na jeho začiatku a zaznamenalo ešte aspoň štatisticky zanedbateľný prírastok. Odteraz však zrejme počet obyvateľov bude už len klesať a bude pokračovať ich starnutie. Slovensko tak nastupuje trend, ktorý západná Európa dobre pozná: trh práce si žiada zaplnenie pracovných miest, ktoré sa uvoľňujú kvôli klesajúcej pôrodnosti. Z toho istého dôvodu na pribúdajúci počet dôchodcov pripadá stále menej ľudí v produktívnom veku a tento pomer sa postupne zhoršuje, čo môže v dlhodobom horizonte ohroziť fungovanie dôchodkového systému. Určité riešenie ponúka prisťahovalectvo. Ako však ukazuje citovaný slovenský príklad, ani pozitívny rozdiel medzi počtom prisťahovalcov a vysťahovalcov nie je dostatočný na to, aby vyrovnal negatívny rozdiel medzi počtom narodených a zomrelých. Tento fakt potvrdzuje i štúdia, ktorú deň po zverejnení správy slovenského Štatistického úradu vydala Európska komisia. Podľa nej ani vysoká miera prisťahovalectva mladých ľudí v produktívnom veku neodvráti proces starnutia populácie Európskej únie. AUDIO: "Prisťahovalectvo je zoči-voči dôchodkovým reformám neutrálnym faktorom," tvrdí hovorca komisie pre otázky zamestnanosti Andrew Fielding. Inými slovami, trh práce a dôchodkový systém naliehavo potrebujú reformy bez ohľadu na mieru prisťahovalectva. Skutočným zvrátením tohto stavu by bolo zvýšenie pôrodnosti najmenej o štvrtinu, a na desať rodín by muselo pripadať osemnásť detí oproti dnešným štrnástim, a imigrácia by sa musela dokonca zdvojnásobiť: namiesto 680 tisíc prisťahovalcov by ich muselo do Európskej únie každoročne prísť až milión 360 tisíc. Imigrácia so sebou prináša viacero pozitívnych vplyvov, hovorí pracovník európskeho direktoriátu pre otázky zamestnanosti Kostas Fotakis: AUDIO: "Niektorí prisťahovalci sú na vysokej úrovni a prichádzajú vhod potrebám rýchlo rastúcich sektorov nových technológií. Ich príspevok je pochopiteľne pozitívny, pretože na trh práce prinášajú pružnosť a vyššiu produktivitu. Tento typ prisťahovalectva je obzvlášť v záujme Európskej únie, ktorej potreby v high-tech sektore rastú." Samozrejme, pripúšťa Kostas Fotakis, má prisťahovalectvo aj svoju odvrátenú stranu, a je v niektorých iných aspektoch skôr príťažou: AUDIO: "Iste nemôžeme ignorovať, že veľká časť prisťahovalectva predstavuje stranu potrieb. Je tu graf, ktorý ukazuje veľmi stabilný model vývoja migrácie v 90. rokoch. Máme tu napríklad vojnu v Juhoslávii a ľudí, ktorí začiatkom 90. rokov prichádzali z východnej Európy. Takže akýkoľvek problém vo svete by mohol vyvolať migráciu, ktorá nie je podnietená požiadavkami európskeho trhu práce." Z tohto hľadiska, hoci štúdia o tom priamo nehovorí, sa ukazuje nezmyselnosť obmedzení, ktoré členovia Únie kladú kandidátskym štátom ohľadom voľného pohybu pracovných síl, pretože západná ekonomika v skutočnosti potrebuje nové pracovné sily, a to čo najkvalifikovanejšie. Týmto požiadavkám pritom častejšie vyhovujú ľudia z budúcich členských krajín Únie, než z niektorých stredoázijských či afrických krajín. Pravdou je aj to, že i Česká republika, Poľsko, Maďarsko či iné stredoeurópske krajiny už čoskoro budú tiež potrebovať migrantov na zaplnenie prázdnych miest na trhu práce. V každom prípade budú musieť zmeniť uvažovanie, reformovať dôchodkové systémy a učiť svojich obyvateľov aktívnejšiemu prístupu k životu, zvyšovať hornú hranicu produktívneho veku a zapájať do ekonomickej činnosti ešte väčší podiel žien – rovnako, ako k tomu nabáda štúdia Európskej komisie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...