Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. máj 2002 Európske krajiny chcú ďalšie sprísnenie imigračnej politiky Anna Šišková, Edinburgh Zmeny azylovej a imigračnej politiky sú v súčasnosti témou číslo jeden vo viacerých európskych krajinách. Zásadné pozmenenie pravidiel zvažujú vo Veľkej Británii, v Taliansku aj v Dánsku. Prisťahovalectvom sa zaoberali na štvrtkovom zasadnutní ministri vnútra 15-ky a rovnaká téma bude dominovať aj nadchádzajúcemu summitu Európskej únie v Seville. Jeden z čelných predstaviteľov britskej opozičnej konzervatívnej strany nedávno označil súčasného labouristického ministra vnútra Davida Blunketta za najlepšieho presadzovateľa konzervatívnej politiky. Blunketta takéto prirovnanie pochopiteľne vôbec nepotešilo, v rezorte však zavádza praktiky a rétoriku, ktoré boli až do nedávna označené ochrannou známkou konzervatívcov. Minister vnútra navrhuje vypracovanie takzvaného pružného zoznamu bezpečných krajín, čo je opatrenie, ktoré sa zjavne ponáša na takzvaný biely zoznam, ktorý kedysi zaviedol Blunkettov konzervatívny predchodca Howard. Občania z takzvaných bezpečných krajín, v prípade, že budú žiadať o politický azyl, majú byť promptne deportovaní domov, kde sa môžu proti zamietnutiu udelenia politického azylu odvolať. Blunkett tvrdí, že toto je najlepší spôsob ako zabezpečiť, aby títo, takzvaní nepraví žiadatelia o azyl nežili počas odvolávacieho procesu z peňazí britských daňových poplatníkov. Paradoxné je, že pred prvými víťaznými parlamentnými voľbami v roku 1997 labouristi sľúbili schému bieleho zoznamu zrušiť, pretože žiadateľom o azyl z takzvaných bezpečnných krajín neposkytovala právo odvolať sa proti neposkytnutiu azylu na území Spojeného kráľovstva. Teraz však tento koncept očividne vidia v inom svetle, a síce vo svetle rastúceho počtu prisťahovalcov a štatistík, ktoré jasne potvrdzujú, že rasizmus je medzi pôvodným britským obyvateľstvom na vzostupe. Blunkettov návrh vyvolal ostrú kritiku medzi prisťahovaleckými organizáciami, ale aj niektorými imigračnými odborníkmi, podľa ktorých ide o jedno z panických opatrení, ktoré takmer nikdy nefungujú. No Francúzsko návrhy Davida Blunketta uvítalo. Podľa francúzskeho ministra vnútra by okamžité vyhostenie z krajiny nemalo byť nikde tabu. Británia teda nie je jedinou krajinou, kde sa zvažujú zásadné zmeny prisťahovaleckej politiky. Radikálne k veci pristúpili v Dánsku, kde je vládna koalícia v parlamente závislá od podpory krajne pravicovej Dánskej ľudovej strany, ktorá je, ako inak, výrazne protiprisťahovalecky naladená. Dáni chcú podľa nových pravidiel dávať utečencom povolenie k trvalému pobytu až po siedmich rokoch. Majú byť sprísnené kritériá štatútu žiadateľa o azyl a zrušené právo na sociálne prídavky, čo má prisťahovalcov nútiť, aby si hľadali zamestnanie. Hranica minimálneho veku, kedy sa môže dánsky občan zosobášiť s cudzincom, sa má zdvihnúť zo súčaných 18-tich na 24 rokov, čo má zabrániť rodinami dohovoreným svadbám. Domáci aktivisti na ochranu ľudských práv sú pobúrení. Dodajme, že Dánsko bude od 1. júla ďalšou predsedajúcou krajinou Európskej únie. Zmeny prisťahovaleckej politiky plánuje aj talianska vláda Silvia Berlusconiho. Tie okrem iného predpokladajú branie odtlačkov prstov u cudzincov - presnejšie tých, ktorí nepochádzajú z Európskej únie. Predpokladá sa aj vyhostenie tých, ktorí v krajine žijú ilegálne a nasadenie vojenského námorníctva proti prevádzačom. Aj v Taliansku kritici tvrdia, že ide o extrémistické a xenofóbne plány, Berlusconi však podčiarkuje, že chce len splniť to, čo sľuboval pred minuloročnými voľbami. Dokonca aj nemecký kancelár Gerhard Schroeder nedávno konštatoval, že tému imigrácie v žiadnom prípade nemôže nechať iba krajnej pravici. O prisťahovalectve sa vo štvrtok diskutovalo aj v Ríme, kde sa stretli ministri vnútra krajín 15-ky. Niektoré krajiny navrhujú koncept spoločnej európskej pohraničnej polície pre vnútorné hranice Európskej únie. Nie všetci však s týmto návrhom súhlasie, keďže niektoré krajiny chcú v ochrane pred ilegálnym prisťahovalectvom postupovať podľa svojho, rozhodne však nie mäkkšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...