|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
4. jún 2002
|
Alžbeta II.: 50 rokov na čele britskej monarchie
|
Anna Rausová
|
Prežije monarchistické zriadenie rok 2000? Odpoveď na dávnu otázku republikánov i monarchistov na celom svete, je dnes už jasná – aspoň čo sa týka letopočtu. Britská panovníčka Alžbeta II. oslavovala v týchto dňoch spolu s celými britskými ostrovmi, 50 rokov svojho kraľovania.
Kráľovná Alžbeta II. bola korunovaná ako 63-a panovníčka 2. júna 1952 vo Westminster Abbey. Odvtedy sa stala nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Britskom spoločenstve národov, symbolom stability a to v spoločnosti, prechádzajúcej po druhej svetovej vojne radikálnymi zmenami. Alžbeta II. zhodnotila obdobie všeobecnej povojnovej skromnosti a následného hospodárskeho a spoločenského boomu ako pozoruhodné:
AUDIO: „Bolo to 50 pozoruhodných rokov v každom ohľade, plné víťazstiev aj prehier. Každý, kto si pamätá ako to vyzeralo po šesť dlhých rokov vojny, si váži obrovské zmeny, ktoré sa za to obdobie dosiahli“.
Slovo monarchia pochádza z gréčtiny a voľne preložené znamená vládu jedného človeka, respektíve nedeliteľnú zvrchovanosť jednej osoby. V britskom type monarchie ale panovník nemá žiadnu politickú moc. Z historických dôvodov zastáva však významné duchovné postavenie – je hlavou anglikánskej cirkvi. Bohoslužby v londýnskej katedrále sv. Pavla boli holdom polstoročnej službe Alžbety II. impériu, charakteristickému čoraz viac multikultúrnosťou. Tieto aspekty zdôraznil na bohoslužbách i reverend John Moses :
AUDIO: „Prichádzame z rôznych tradícií viery, aby sme sa modlili za dobro pre všetky národy, za mier na svete, za jednotu a prosperitu nášho národa, za život v britskom spoločenstve a za nás samotných, aby sme konali spravodlivo a milovali milosrdenstvo a kráčali pokorne s Bohom“.
Medzi rojalistami na britských ostrovoch požíva Alžbeta II. obrovskú autoritu. So svojim stabilným kráľovským úsmevom, obdivuhodnou spoľahlivosťou, nekonečným zmyslom pre zodpovednosť a vernosť kráľovským povinnostiam si vyslúžila postupne úctu aj medzi britskými „republikánmi“.
Jej úloha v meniacej sa postkoloniálnej monarchii nebola ľahká. Na rozdiel od svojej menovkyne spred niekoľkých storočí, Alžbety I., ktorá kraľovala v období bezprecedentného hospodárskeho a umeleckého rozkvetu, sa súčasná panovníčka musela vysporiadať s rolou opačnou: pomaly ale iste upadajúcou slávou impéria, ktoré už nehralo prvé husle ako za čias priemyselnej revolúcie či veršov Williama Shakespeara a alžbetínskeho divadla. Tejto neľahkej úlohy sa zhostila s kráľovskou dôstojnosťou, a to i v meniacej sa takpovediac postmodernej štruktúre manželských vzťahov, ktoré ovplyvnili i jej najbližších.
Kráľovská rodina pridala v posledných rokoch k formálnym povinnostiam i aspekt mediálnej popularity, z ktorého má v konečnom dôsledku zisk i prekvitajúci turistický ruch na ostrovoch. V posledné štyri dni osláv zlatého jubilea sa kráľovná, nepolitická hlava štátu, stala akýmsi premostením „moderného“ s „konzervatívnym“. Svedectvom o tom je nielen popkoncert v záhradách Buckinghamského paláca s hviezdami britského hudobného neba, ale aj to, že tieto výsostne súkromné trávniky otvorila Alžbeta II. pre masy svojich poddaných.
Stúpenci republiky tvrdia, že monarchia je zastaralý prežitok s neprimeraným elitárstvom. Britská monarchia zatiaľ týmto tvrdeniam vzdoruje. 50 - ročné kraľovanie jej panovníčky, ako i veľkolepé oslavy zatiaľ nenasvedčujú, že by sa Briti chceli s týmto anachronizmom rozlúčiť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|